Šport

Prvým športom v obci, ktorý si získal najväčšiu popularitu bol v 20-tych rokoch 20. storočia futbal. Jamnícki murári sa pri svojom putovaní za prácou neraz stretli s touto vtedy ešte málo známou hrou. Prvú futbalovú loptu kúpil Daniel Zuzaniak pri svojej ceste do Ružomberka. Jamnícki mládenci : Ján Martinček, Daniel Zuzaniak, Peter Matejček, Matej Kochol, Ján Vyšný, Michal Jozefček, Michal Matejček, Gustáv Porubiak, Jozef Jozefček, Ferdinand Jesenský a Ján Socháň začali spočiatku hrať len medzi sebou. Neskôr, v roku 1921, založili Jamníčania športový klub Tatran s dvojčlenným výborom, ktorého predsedom bol Ján Vyšný a pokladníkom Ján Martinček. Klub financovali z vlastných prostriedkov. Členský príspevok bol 2 koruny mesačne. Prvé zápasy sa hrali na Vyšnej Hôre, za dnešným cintorínom, kde bolo neskôr vybudované futbalové ihrisko. Prvé známe futbalové stretnutie jamníckych futbalistov sa odohralo v roku 1921 vo Važci. Dokumentom tejto udalosti je zachovaná fotografia. Podľa neskoršej výpovede vtedajšieho predsedu športového klubu Jána Vyšného, hráčov po odohratí stretnutia obstúpili diváci a chceli, aby hrali ďalej, tak sa im hra zapáčila. Pre tunajších ľudí bol futbal málo známou hrou, ktorú poznal najviac z počutia. Čoskoro začali hrávať v okolitých dedinách. Do blízkych chodili pešo, do vzdialenejších na vozoch. Pri zápasoch sa často vyskytli hádky, pretože každý hráč si spočiatku pravidlá vysvetľoval po svojom. Často sa stávalo, že sa pre podobné nezhody zápas ani nedohral.

Prvú futbalovú kroniku začal písať dlhoročný funkcionár Ján Vlček od 17. marca 1933. (Na prvej strane kroniky je zápis: „Táto kniha je darovaná od pána Jána Vlčka r. 1933 a od p.Jána Vlčka sú v nej zápasy vedené do 8.11.1936.“, pečiatka ŠK Lipt. Jamník, prvý zapísaný zápas je priateľské stretnutie Jamníka s ŠK Vavrišovo na ihrisku vo Vavrišove z 19. marca 1933, ktoré sa skončilo výhrou jamníčanov 4 : 1) V spomínaný deň 17. marca 1933 sa aj prvý krát zišli v budove Kultúrneho domu v Jamníku nadšenci športu pod vedením Petra Kostoviča, aby založili spolok, ktorý mal podporovať rozvoj telesnej kultúry medzi obyvateľmi obce. Do vienka zamýšľaného spolku zhromaždení dali podporovanie športovej činnosti telesne i duševne neškodlivej a vopred odmietli medzi sebou akúkoľvek politickú alebo náboženskú agitáciu. Na riadnom valnom zrhomaždení 6. mája 1933 bol spolok oficiálne založený s názvom: “Športový klub v Liptovskom Jamníku“ a jeho predsedom sa stáva Peter Kostovič, podpredsedom Miloš Paukovček, tajomníkom Jozef Jozefček, jednateľom Martin Uličný, pokladníkom Ján Dzuriak, účtovníkom Ferdinand Ivaniš, hospodármi Peter Dzuriak, Michal haluška, zapisovateľom Július Kováč a archivárom Martin Uličný. Medzi prvých hráčov patrili : Ján Štepita, Michal Haluška, Michal Ivaniš, Peter Slabej, Michal Dzuriak, Jozef Kováč, Bohuslav Uličný, Jozef Matejček, Ferdinand Ivaniš, Peter Vlček a Ferdinand Uličný. Futbal získal v obci takú popularitu, že boli vytvorené tri futbalové družstvá. Kapitánom prvého družstva bol Miloš Dzuriak, druhého družstva Jozef Tomčík a kapitánom tretieho družstva sa stal Ján Slabej. V roku 1933 odohrali tieto mužstvá 60 zápasov, nastrieľali 183 gólov a dostali 35 gólov.  Z celkového počtu odohratých zápasov bolo 35 víťazných, 13 prehratých a 12 nerozhodných. Na konci úspešného roku 1933 sa členovia rozhodli, že nacvičia prvú divadelnú hru pod hlavičkou športového klubu. Za nacvičenie divadla boli zodpovední Ján Matejček a Michal Trnka.

V roku 1934 sa na čelo Športového klubu v Jamníku dostáva Ján Vyšný a zavádzajú sa členské legitimácie. Športový klub sa prihlásil do Zväzu československej sokolskej telovýchovy. Prvým rozhodcom so skúškami z Jamníka bol Ján Matejček, trénerom bol Miloš Dzuriak a kapitánom reprezentačného duržstva Ferdinand Ivaniš. V roku 1934 bola vykonaná generálna oprava futbalového ihriska pri cintoríne. Každý člen musel odpracovať dva dni, ktorí nemohli, zaplatili 5 korún. Takto napríklad Michal Trnka nemohol pre pracovné vyťaženie mimo obce stanovené dni odpracovať, preto pre účely klubu venoval jednu dresovú košeľu. Práce na oprave ihriska organizoval Michal Tabak. Klub bol predplatiteľom športového časopisu Šport týždeň, neskôr časopisu Slovenský východ a Rekord Praha. V roku 1934 mal klub prvého hosťujúceho hráča Jána Halaja, ktorý bol aj jeho členom. Hráči sa 23. júna 1934 zúčastnili futbalového turnaja organizovaného Telovýchovnou jednotou Sokol v Liptovskom Hrádku. V tomto roku bolo nvarhnuté aby boli hráči poistení proti úrazu. V roku 1934 boli v klube registrovaní hráči : Ján Štepita, Jozef Kováč, Miloš Pavkovček, Ján Slabej, Miloš Dzuriak, Peter Slabej, Jozef Matejček, Michal Haluška, František Ivaniš, Michal Ivaniš, Peter Vlček, Július Kováč, Ján Uličný, Jozef Tomčík a Adam Jančuš.

Na valnom zhromaždení 15. decembra 1934 sa stáva predsedom športového klubu Ján Matejček. V januári 1935 členovia klubu nacvičili a zahrali divadelné predstavenie Ferdo detektívom. V tomto období má klub dve mužstvá dospelých hráčov a jedno mužstvo dorastu. V júni roku 1935 boli vtedajším Krajinským úradom v Bratislave schválené stanovy Šporotvého klubu v Jamníku a futbalové mužstvo začalo hrávať majstrovské zápasy. Vo vtedajšej súťaži hrali mužstvá športových klubov z: Liptovskej Teplej, Ružomberka, Likavky, Palúdzkej, Liptovskej Porúbky a Jamníka. Kvality jamníckych futbalistov potvrdzuje aj to, že tejto súťaži skončilo mužstvo Jamníka na druhom mieste za Ružomberkom. V tridsiatych rokoch je zaznamenaný aj prvý záujem o volejbal medzi členmi klubu. Sieť a loptu si kúpili z vlastných prostriedkov a darovali ich pre účely klubu, zároveň sa rozhodli, že si pri vtedajšom futbalovom ihrisku zriadia aj volejbalové ihrisko.

V roku 1935 mal športový klub 50 riadnych členov a 5 neprispievajúcich. Hráči boli prvý krát poistení proti úrazu v Prvej českej vzájomnej poisťovni so sídlom v Prahe. Keďže sa výstroj futbalového mužstva rozširovala a rovnako pribúdalo aj iné zariadenie, požiadali členovia klubu miestne Potravné družstvo, aby im vo svojich priestoroch vyčlenilo pre tieto účely jednu malú miestnosť. V roku 1935 odohralo prvé mužstvo klubu spolu 29 zápasov. Z totho 22 priateľských, 6 majstrovských a jeden v rámci súťaže. Hráči dali v týchto zápasoch 121 gólov a 52 dostali. Zpomedzi majstrovských zápasov, ktorých sa zúčastnili prvý krát, 4 vyhrali a iba dva prehrali. Druhé mužstvo odohralo 13 zápasov a dorastové mužstvo 3 zápasy. Dňa 22. decembra 1935 sa konalo valné zhromaždenie klubu, na ktorom bol odsúhlasený návrh vtedajšieho zapisovateľa Alexandra Laufa vybudovať nové ihrisko za Hájom na pozemkoch patriacich k majetku urbárskeho spoločenstva. V roku 1936 sa stáva predsedom klubu Ferdinand Ivaniš a od 7. januára tohto roku sa začali aj práce na stavbe nového futbalového ihriska. Jeho výstavba bola dokončená 27. marca 1936 a 23. augusta 1936 v rámci otvorenia bol usporiadaný futbalový turnaj o “Putovný pohár Dr. Bohuslava Klimu”, ktorý vyhrali futbalisti z Ružomberka. Trofej im osobne odovzdal Dr.Bohuslav Klimo, verejný notár v Liptovskom Hrádku. (v súčasnosti je ozdobou trofejí jamníčanov, lebo ŠK Ružomberok nebol v roku 1938 schopný usporiadať ďalší ročník súťaže a tak sa pohár podľa pravidiel vrátil do Jamníka). Dňa 22. augusta 1936 Športový klub v Jamníku dostal od Michala Porubiaka, krajčíra, klubovú vlajku. V tomto roku odišiel do Ameriky vynikajúci brankár a opora futbalového mužstva Ján Štepita. Rok 1936 priniesol klubu cenný úspech, ktorým bolo 1. miesto v súťaži športových klubov. V bilancii gólov roku 1936 sa v rámci klubu umiestnil na prvom mieste Ferdinand Ivaniš s 15 gólmi, Jozef Matejček s 12 gólmi, Ferdinand Uličný a Bohumil Uličný po 7 gólov, Ondrej Trepáč s piatimi gólmi, Peter Vlček 4 góly, Jaroslav Debnár a Miloš Pavkovček 3, Ján Štepita a Miloš Dzuriak 2 a Jozef Tomčík a Vladimírom Pavkovčekom po jednom góle.

V roku 1937 mal klub 72 členov, z ktorých bolo 21 registrovaných futbalistov. Predsedom klubu sa stal Miloš Dzuriak. K novým tváram v mužstve patrili : Viliam Pepich, Michal Chudý, Ondrej Kompiš z Dovalova, Ján Trnka mladší, Michal Dzuriak a Vladimír Bánik. Z mužstva odišli: Miloš Dzuriak a Jozef Kováč, ktorý vynikol a bol ocenený za mimoriadne nasadenie pri stavbe nového ihriska.

Na konci roku 1937 mal klub 72 členov. Valné zhromaždenie, ktoré sa zišlo 2. januára 1938 konštatovalo pokles členskej základne, ale aj aktivít klubu. Bolo zrušené členstvo v klube ôsmim členom ktorí nezaplatili členské za dva aj tri roky. Vtedajší predseda klubu sa v takejto situácii vzdal funkcie a zvolený bol Miloš Paukovček. Podpredseom sa stal Ferdinand Ivaniš, tajomníkom Ján Trnka, pokladníkom Ján Matejček, účtovníkom Ján Vlček a zapisovateľom Ferdinand Uličný. Nový výbor začal pravidelne usporadúvať pre členov vzdelávacie prednášky, na ktorých sa členovia dozvedeli viac aj o takých športoch akým bolo napríklad lyžovanie. Poxd réžijným vedením Petra Tomčíka športovci nacvičili a odohrali na začiatku roka 1938 dve veselohry: Kráľovnin náhrdelník a Cackbunda. Členovia klubu sa ochotne podieľali aj pri výstavbe budovy Potravného spolku. V roku 1938 pribudli klubu noví hráči: Ondrej Kompiš, Ján Cibuľa a Vladimír Papaj. V tabuľke majstrovskej súťaže II. triedy liptovskej futbalovej župy sa v roku 1938 umiestnilo mužstvo z Jamníka na 2. mieste za ŠK Ružomberok a za ním skončili v tabuľke také silné mužstvá akými boli mužstvá Važca, Palúdzky a Liptovskej Porúbky.

Činnosť klubu prerušili predvojnové udalosti. Postupne boli pre mobilizáciu odrieknuté všetky zápasy. V decembri toho 1938 sa jeho činnosť obnovuje a zakrátko, v marci 1939, sa konalo valné zhromaždenie, na ktorom klub oficiálne zanikol. Dôvodom zániku bola vysoká finančná náročnosť preregistrácie v rámci novoutvoreného hráčskeho zväzu a malý záujem členov o prácu. Neoficiálne však klub v svojej činnosti aj naďalej pokračoval pod vedením jeho predsedu Miloša Paukovčeka. V roku 1940 futbalisti odohrali 18 zápasov, bolo opravené ihrisko a bolo dokončené volejbalové ihrisko. Pri nových voľbách bol do čela výboru v roku 1940 zvolený opäť Miloš Pavkovček, podpredsedom sa stal Michal Dzuriak. V nasledujúcom roku sa futbalová jedenástka z Jamníka zúčastnila turnaja o sošku M.R.Štefánika v Uhorskej Vsi, kde skončila na druhom mieste. V tomto roku bolo odohratých už len 12 zápasov, ale ani vojnové udalosti nezabránili tomu, aby sa futbal v dedinách prestal hrávať. Ešte dva týždne pred vypuknutím Slovenského národného povstania v auguste roku 1944 jamnícki futbalisti odohrali zápas s Uhorskou Vsou.

Na frontoch 2. svetovej vojny bojovali viacerí z radov športovcov z Jamníka : Dušan Zaťko, Vladimír Tomčík, Milan Vyšný, Miroslav Kováč, Rastislav Slabej, Michal Dzruiak, Vladimír Handrk, Vladimír Pulkovník a ďalší. Počas vojny zahynuli Ján Dzuriak, ktorý sa často objavoval v drese Jamníka v medzivojnových futbalových zápasoch a Ján Devečka, učiteľ a organizátor kultúrnej a športovej činnosti v obci.

Nebol to len futbal v ktorom sa sústreďovala činnosť Športového klubu v Jamníku medzi dvoma svetovými vojnami. Okrem futbalu to bol aj volejbal, turistika, stolný tenis, šach, lyžovanie a hokej. Začiatky volejbalu v Jamníku sa začali písať už pred rokom 1935, keď túto hru začali hrávať študenti cez prázdniny na školskom dvore. Prvými hráčmi boli : Alexander Lauf, Ján Matejček mladší, Ján Hušták, Ján Marendiak, Peter Kostovič a Zuzana Sochorová. Volejbalové ihrisko bolo najprv pri škole, neskôr na Hôre a nakoniec malé ihrisko v dedine. Aj keď volejbalisti neboli oficiálne registrovaní, zúčastňovali sa turnajov a zápasov so susednými obcami.

Jamnícka mládež sa pred druhou svetovou vojnou venovala aj turistike. Organizovali sa hlavne turistické výstupy na Baranec, Jamnícke plesá, výlety do Jamníckej doliny a Demänovských jaskýň. Prevádzali značkovanie turistických ciest a chodníkov, najmä od železničnej stanice v Podturni, cez Jamník, na Baranec, Jamnícku dolinu, Račkovu dolinu a Jamnické plesá.

Aj šach si získal svojich priaznivcov v Jamníku. Šach sa hrával už v 20-tych rokoch na stretnutiach Čitateľského spolku v novom kultúrnom dome. Prvé lyžiarske skúsenosti doniesli do Jamníka vojaci vracajúci sa z frontov prvej svetovej vojny. Boli to horskí strelci, ktorí museli absolvovať lyžiarsky výcvik. Lyže si prví lyžiari v Jamníku vyrábali po domácky z jaseňového dreva. Prvých súťaží sa jamnícke deti zúčastnili až po druhej svetovej vojne.

Aj začiatky stolného tenisu v Jamníku môžeme zaradiť do obdobia pred druhou svetovou vojnou. A znovu to boli študenti, ktorí túto hru odpozorovali a skúšali ju hrávať aj doma. Rozmach stolného tenisu začal  až po roku 1945, keď bol do obce zakúpený prvý tenisový stôl. V roku 1955 sa oddiel jamníckych stolnotenistov prihlásil do súťaže a postupne sa prebojoval až do krajskej súťaže.

Šport v rokoch 1945-1970

 

V roku 1945, po skončení vojny, sa 16. júna konalo valné zhromaždenie športového klubu, na ktorom bol zvolený nový výbor na čele s Jánom Vlčekom. Prvým zápasom na oslobodenom území, ktorí jamníčania zohrali bol zápas z Liptovským Petrom, ktorý sa uskutočnil 20. mája 1945. V tomto období si futbalisti postavili šatňu na ihrisku z materiálu z bunkrov, nachádzajúcich sa na Háji. Tesárske práce vykonali: Ján Dzuriak, Vladimír Pavkovček a Ondrej Trepáč. Pri výstavbe obetavo pomáhali: Ladislav Trnka, Ján Dzuriak, Vladimír Dzuriak a mnohí iní. Futbalové družstvo v tomto období tvorilo 25 hráčov, medzi ktorými boli: Ján Dzuriak straší, Vladimír Dzuriak, Vladimír Vyšný, Ján Dzuriak mladší, Jozef Sochor, Viktor Handrk, Ján Matejček, Daniel Porubiak, Viliam Pepich, Daniel Holec, Igor Slabej, Milan Sochor, Michal Bánik, Jozef Dzuriak, Miroslav Kováč, Rudolf Štepita, Jozef Sochor, Dušan Sochor, Michal Dzuriak, Daniel Porubiak, Branislav Janotka  a iní.  Prvým povojnovým trénerom futbalistov bol Vladimír Sochor, ktorý zároveň vykonával aj funkciu pokladníka klubu. No činnosť klubu sa aj v tomto období vyznačovala viac pasivitou. Klub mal na konci roku 1946 61 riadnych členov.  Po hernej stránke sa futbalistom klubu rovnako nedarilo. Na turnaji liptovských „maloklubov“ v Pribyline prehrali všetky vzájomné zápasy.

V júni roku 1946 bolo zvolané mimoriadne valné zhromaždenie, na ktorom odstúpil celý výbor s predsedom Jánom Vlčekom. Tento bol menovaný čestným predsedom. Novým predsedom sa stal Michal Dzuriak, podpredsedom Vladimír Paukovček, tajomníkom Ján Vyšný a zapisovateľom Ján Dzuriak starší. Kapitánom I. mužstva bol Rudolf Štepita a kapitánom dorastencov Vladimír Dzuriak ml. Práca nového výboru sa od začiatku vyznačovala novou aktivitou. Dňa 10. júna 1946 bol usporiadaný na domácom štadióne turnaj o pohár jamníckych dorastencov. Krátko na to usporiadali turnaj o „pohár staviteľov Ferdinanda Uličného a Jindřicha Nedeľu“. Vyvrcholením snáh futbalistov v týchto rokoch bolo prvé miesto v súťaži v rokoch 1948/1949 tretej triedy Liptovskej župy. V roku 1948 bolo nariadené zjednotenie telovýchovných spolkov do organizácie SOKOL-a, preto sa Športový klub v Jamníku prihlási za člena SOKOL-a Liptovský Hrádok so 75 členmi. V tomto období sa svojej funkcie vzdal dovtedajší predseda Michal Dzuriak a zvolený bol Ľudovít Dzuriak. V roku 1949 vzniká zo športového klubu miestna organizácia Sokola. V rámci nej sa vyčleňuje futbalový odbor Liptovský Jamník a športovci vystupujú pod spoločným názvom Sokol Liptovský Jamník. V roku 1949 opustil obec aj rady futbalistov natrvalo brankár Rudolf Štepita, ktorý odišiel do USA. (Pri svojej návšteve v roku 1956 venoval hráčom sadu dresov)

V roku 1949 futbalisti Jamníka postúpili do krajskej súťaže pred mužstvom Závažnej Poruby s rozdielom jedného bodu. Závažná Poruba však jeden kontumačne prehratý zápas reklamovala a dostala možnosť ho opakovať. Keďže ho vyhrala predstihla Jamník o jeden bod. Po odohratí dvoch zápasov krajskej súťaže, ktoré Jamníčania prehrali, museli zo súťaže odstúpiť. Vtedajší pamätníci hovoria, že toto celé zmanipulovanie zariadil rodák z Podturne Ferenci (potomok medzivojnového nájomcu veľkostatku v Podturni Šimona Ferenciho).

Na jar roku 1950 sa uskutočnila generálna oprava ihriska za Hájom. V tomto roku zomrel zakladajúci aktívny a zaslúžilý člen klubu Ferdinand Ivaniš. Sokol v Jamníku pozostalým sirotám venoval 300 korún.

V týchto rokoch tvorili futbalové mužstvo hráči: Oto Uličný, Milan Sochor, Štefan Szabo, Viktor Handrk, Miroslav Kováč, Milan Španko, Ján Dzuriak, Branislav Janotka z Vavrišova, Elemír Slabej, Mikuláš Vyšný z L.Petra, Daniel Porubiak, Michal Bánik, Ján Dzuriak st., Ján Dzuriak ml., Vladimír Pulkovník, Jaroslav Kochol, Jaroslav Socháň, Jozef Sochor  a iní.

Na členskej schôdzi Sokola dňa 7. apríla 1951 došlo k oficiálnemu založeniu oddielov volejbalu, ktorého vedúcim sa stal Milan Španko a stolného tenisu, pod vedením Jána Vyšného. Dňa 17. februára 1952 členovia Sokola v Jamníku organizujú verejné lyžiarske preteky v obci. Vedením príprav boli poverení Jaroslav Kochol a Jaroslav Socháň. V tomto roku sa stáva predsedom Sokola Ján Dzuriak mladší a tajomníkom Ján Paukovček. Futbalovým kapitánom mužov bol Vladimír Dzuriak a kapitánom dorastencov Ján Vlček starší, vedúcim stolnotenisového a volejbalového oddielu sa stal Jaroslav Kochol. Prvý neoficiálny stolnotenisový zápas odohral členovia oddielu 3. januára 1952 s družstvom vojakov. Uvažovalo sa aj o zriadení menšej ľadovej plochy a o založení hokejového oddielu. V tomto období pôsobila športová organizácia pod názvom Miestna sokolská jednota Jednotného roľníckeho družstva v Liptovskom Jamníku a jamnícky futbal začínajú reprezentovať nové tváre : Július Devečka, Dobroslav Jozefček, Vladimír Matejček, Ján Paukovček, Július Paukovček, Jozef Paukovček a Július Dzuriak.

V januári 1953 členovia Sokola nacvičili a zahrali divadelnú hru Matka. Za dedinou bolo po obidvoch stranách potoka vybudované klzisko.

V apríli roku 1953 bol založený v Jamníku šachový krúžok na čele s vedúcim Dušanom Zaťkom a členmi: Jaroslavom Kocholom, Jánom Dzuriakom, Jánom Paukovčekom, Slavomírom Trnkom, Dobroslavom Jozefčekom, Vladimírom Dzuriakom a Vladimírom Paukovčekom. V roku 1954 sa znovu mení názov športovej organizácie na Dedinská športová organizácia Sokol v Jamníku. V roku 1956 bol zvolený nový výbor na čele opäť s Jánom Dzuriakom starším. Tajomníkom sa stal Ján Vyšný starší a vedúcim futbalového oddielu Ján Kochol. V nasledujúcom roku sa opäť mení názov organizácie na Telovýchovná jednota Sokol v Jamníku. V tomto období prebehla úprava futbalového ihriska a v rámci akcie „Z“ bolo vybudované hokejové ihrisko s osvetlením.

V druhej polovici 50-tych rokov reprezentovali jamnícky futbal hráči: Viliam Matejček, Jozef Paukovček, Slavomír Trnka, Jaroslav Socháň, Ľudovít Socháň, Ján Dzruiak ml., Elemír Slabej, Miloš Dzuriak, Jaroslav Kochol, Ján Kochol, Vladimír Porubiak, Ján Martinček, Milan Sochor, Jozef Sochor, Dušan Sochor, Pavel Slabej z L.Petra, František Makovič a Ján Paukovček.

V roku 1958 sa začína uvažovať o stavbe nového ihriska. Pre voľbu pozemku na túto stavbu a jeho odkúpenie bola menovaná komisia v zložení: Vladimír Paukovček, Vladimír Dzuriak, Vladimír Vlček, Milan Bobrovčan, Vladimír Trnka a Ján Vyšný. V roku 1961 sa názov organizácie zmenil na “Telovýchovná jednota Veľký október v Jamníku”. Na čele telovýchovnej jednoty bol Jaroslav Kochol a tajomníkom bol Vladimír Dzuriak. V tomto roku sa začali aj práce na stavbe nového športového areálu. Napriek snahám o zlúčenie TJ Jamník a TJ Podtureň k samotnému zlúčeniu nedošlo, lebo by to neprispelo k požadovanej zvýšenej činnosti obidvoch jednôt.

Vo februári 1960 členovia telovýchovnej jednoty usporiadali prvý reprezentačný ples. Neskôr sa reprezentačné plesy športovcov v Jamníku stali pravidelným kultúrnym podujatím s vysokou organizačnou úrovňou.

V roku 1963 sa futbalisti snažili prebojovať do druhej triedy, ale v rozhodujúcom zápase s Lokomotívou Švošov podľahli 3 : 1. V roku 1966 dochádza k nadviazaniu športovej družby s obcou (Spišský) Jamník a prvé spoločné priateľské stretnutie medzi telovýchovnými jednotami sa odohralo pri príležitosti 45. výročia futbalu v Jamníku. Neskôr sa stali stretnutia jamníčanov z Liptova a Spiša samozrejmosťou pri každej vhodnej príležitosti a družobné styky na poli športu aj kultúry neochabli ani na prelome 20. a 21. storočia.

V sezóne 1966/1967 sa podarilo jamníckým futbalistom v zložení : Peter Sedláček, Tibor Trepáč, Dobroslav Trnka, Milan Haluška, Miloš Paukovček, Viliam Porubiak, Ján Dzuriak, Július Porubiak, Vladimír Vyšný, Ján Ivaniš, Ján Krajčuška a Vladimír Martinček,  vybojovať postup do druhej triedy.

Trvalo šesť rokov do chvíle, keď bol v Jamníku otvorený nový športový areál. Stalo sa tak 30. júna 1967. Pri jeho otvorení bola vyslovená vďaka výboru telovýchovnej jednoty na čele s Jaroslavom Kocholom za vynaloženú prácu pri budovaní areálu. Väčšina obyvateľov obce sa aktívne podieľala stovkami brigádnických hodín poctivo odpracovaných na stavbe nového športového areálu, ktorým sa v tomto období mohla popýšiť máloktorá obec v okolí. Maximálnu pomoc pri stavbe areálu poskytli: JRD Veľký október so sídlom v Podturni, Agrostav Lipt.Hrádok, Okresný výbor Československého zväzu telesnej výchovy v Liptovskom Mikuláši, ale aj Miestny národný výbor v Jamníku a obyvatelia obce. Oslavy otvorenia s počtom zúčastnených okolo 500 ľudí vyvrcholili futbalovým turnajom, ktorého víťazom sa stali futbalisti Telovýchovnej jednoty zo Závažnej Poruby. Prvý majstrovský zápas na novom ihrisku sa potom odohral 13. augusta 1967. Až do výstavby ďalších častí areálu bola ako provizórne riešenie v nasledujúcom roku na štadión prevezená šatňa zo starého ihriska. Organizátorom tejto akcie bol Ján Kitta.

 

Dejiny Jamníckeho futbalu sú  úzko späté s budovaním ihriska. Terajšie ihrisko je už tretie v poradí. Prvé ihrisko sa nachádzalo na sever od cintorína. Bolo situované v smere východ – západ. Nemalo však predpísané rozmery pre majstrovské zápasy. Západná bránka bola na hrane svahu, ktorý končil potomokm Jamníček a severná hrana bola na strane rokliny. Ak hráči, ktorí útočili na západnú bránu, netrafili, lopta sa kotúľala do potoka, v lepšom prípade ju šikovní hráči alebo diváci chytili.Najväčším nedostatkom ihriska bolo to, že plocha slúžila aj ako výhon na pastvu pre dobytok. Tak kravy ihrisko spásli aj bez kosenia a dôkladne trávnik aj pohnojili. V roku 1936 dalo urbárske spoločenstvo pre vybudovanie ihriska plochu vedľa lesa, zvanú Háj. Nachádzala sa v peknom prostredí. Ihrisko bolo situované v smere sever – juh, čo spôsobilo, že sklon terénu bolo potrebné vyrovnať. Športovci sa dali do práce len s ručným náradím a plochu vyrovnali. Už koncom augusta 1936 sa hral na novom ihrisku turnaj. Navozená plocha sa však pri výdatnejších dažďoch rozblatila. Po druhej svetovej vojne si športovci postavili zo zrubového dreva šatne. Drevo získali z rozobratého bunkra postaveného na obranu letiska, ktorý stál asi 10 metrov od ihriska. Šatne boli však bez sociálnych zariadení, pretože v ich okolí nebol zdroj vody. Problémom bol aj prístup ku ihrisku s dopravnými prostriedkami, pretože poľná cesta sa končila na okraji poľa a hostia, ktorí prišli na zápas museli absolvovať ďalších 300 metrov pešo. Obyvatelia Jamníka chodili na zápasy z vyšného konca cez obecný pozemok vyše dediny prekonaním Jamníčka. Keď boloo daždivo, museli obchádzať pol dediny poza cintorín. Toto sa vyriešilo postavením drevenej lavičky      cez Jamníček, ktorú po dokončení výstavby nového ihriska v roku 1967 obyvatelia rozobrali na palivo. Pôvodné zrubové šatne boli v zime cez pole pretiahnuté ku novému areálu. Buldozér a žeriav na stavbu bezplatne poskytol podnik Agrostav v Liptovskom Hrádku a celú akciu organizoval zamestnanec tohto podniku Ján Kitta. Materiál na oplotenie poskytlo JRD Veľký október so sídlom v Podturni tiež bezplatne. Projekt na práce vyhotovil Vladimír Vlček. Všetky práce pri výstavbe areálu boli vykonané brigádnicky, bezplatne. Ďalšou etapou pri výstavbe areálu bola výstavba šatní. Projekt dal k sipozícii Okresný výbor Československého zväzu telesnej výchovy. Stavba bola zaradená do kacie „Z“ (zveľaďovanie). Projektant V. Vlček po dohode s vedúcim odboru výstavby Okresného národného výboru v Liptovskom Mikuláši rozšíril pôvodný projekt, čo predstavovalo približne 7 násobok pôvodnej podlahovej plochy objektu. Po vykopaní a čiastočnom zabetónovaní základov však kontrola z okresného národného výboru stavbu zastavila a stavebník musel predložiť nový projekt s rozpočtom, ktorý nesmel prekročiť 1 mil. korún. Projektant pracoval na zapracovaní podmienok 3 dni a 2 noci. Vymyslel viaceré opatrenia, ktoré bol obhajovať na okrese s Júliusom Paukovčekom a Kolomanom Krajčuškom. Projekt prešiel okrem klubovne pre mládež a prístavboy javiska s príslušenstvom. Statiku objektu bezplatne vypracoval Ing. Dušan Duriš. Za nedodržanie pôvodného projektu bol potrestaný vtedajší predseda MNV v Jamníku Vladimír Trnka krátením ročných odmien. Projektanta nemohli potrestať, pretože pracoval bez nároku na mzdu. Stavba bola nakoniec lacnejšia, pretože ako obvodové murivo boli použité plynosilikátové panely, kúpené od Stavoindustrie v L. Mikuláši za 30 % z pôvodnej ceny ako nadnormatívne zásoby. Keďže nemali rovnakú veľkosť bola ich montáž náročná a dopĺnané tehlovým murivom. Keďže stavba bola zaradená do akcie „Z“ za mzdu boli vykonávané len odborné práce. Stavbu ako majster viedol najprv Ján Bánik, po krátkom čase jeho úlohu prevzal ako majster aj ako murár Ján Kostovič spolu s murármi Jozefom Kováčom a Jozefom Zuzaniakom. Pomocné práce vykonávali športovci aj občania obce. Stavbu dali do užívania 30. novembra 1975.[1]

Športová činnosť v rokoch 1970-1990

 

Koniec 60. a začiatok 70. rokov bol v znamení napredovania a úspechov telovýchovnej jednoty pod vedením predsedu Jaroslava Kochola, ktorý bol krátky čas aj trénerom futbalového oddielu, trénera a hráča Ing.Dušana Hrica, trénera a brankára Ondreja Sliackeho i trénera a hráča Tibora Plevu. Veľkú zásluhu na úspechoch telovýchovnej jednoty mali aj Bohuslav Paukovček, podpredseda, Milan Haluška, Michal Bánik a podpredseda futbalového oddielu Vladimír Dzuriak.

Po ukončení výstavby ihriska, sa prikročilo k výstavbe šatní, sociálnych zariadení, klubovne a zasadačky v jednej budove. Práce boli vykonané v rámci akcie “Z” a budova bola daná do užívania v roku 1975. V roku 1974 jamnícki futbalisti zohrali na domácej pôde futbalový zápas so Slovanom Bratislava, vtedajším majstrom Československej socialistickej republiky a víťazom Európskeho pohára. Po krásnom zápase Slovan zvíťazil 7 : 2. Návštevnosť stretnutia bola rekordná a v Jamníku dovtedy nevídaná, keď stretnutie navštívilo až dve tisíc divákov. Ďalším veľkým športovým podujatím bol aj zápas s Duklou Banská Bystrica, ktorý bol pripravený spoločne s Duklou Liptovský Mikuláš.

V priebehu 70. rokov reprezentovali farby Jamníka hráči: B. Paukovček, P. Sedláček, J. Porubiak, Ing. M. J.Pinter, A. Šimovček, J. Sochor, J. Dzuriak, S. Salbot, Z. Tekel, M. Matejček, J. Matejček, V. Trnka, V. Čatloš, Ing. J. Ivaniš, M. Haluška, P. Dzuriak, V. Martinček, J. Krajčuška, J. Drahus, F. Ujhely, M. Hanuštiak, M. Vrabec, O. Sliacky, Ing. D. Hric, V. Handrk, I. Jacko, K. Zlejší, M. Gróf, O. Soták, P. Paukovček, P. Hrívik, J. Vyšný, T. Bukna, D. Čatloš, T. Pleva, V. Jakubčiak, Ing. D. Trnka, D. Devečka, J. Kuchárik, M. Hapčo, L. Barsa, Z. Šenkyřik, J. Pavkovček, Š. Krivulčík, J. Handrk, J. Kožela, M. Grác a Š. Bereš.

Toto obdobie dopĺňajú aj úspechy stolných tenistov z Jamníka, ktorý svojím prebojovaním do divízie dosiahli historický úspech. V rokoch 1978-1979 sa v III. triede mužov umiestnili stolnotenisti z Jamníka na 6. mieste spomedzi 12 družstiev. Jamnícke družstvo reprezentovalo obec v zložení : Ján Ivaniš, Milan Haluška, Vladimír Martinček, Ján Sochor, Vendelín Berník a Ľubomír Dzuriak. V ročníku 1982-1983 postúpilo mužstvo do I. triedy. V tomto roku po prvý raz reprezentovali obec v stolnom tenise aj žiaci. V sezóne 1983-1984 však muži zostúpili do II. triedy a v nasledujúcom období v svojej triede obsadili 3. miesto. V druhej polovici 80-tych rokov tvorili stolnotenisové družstvo mužov : Ján Ivaniš, Milan Haluška, Vendelín Berník, Milan Rajniak, Tomáš Kubica, Ján Sochor a Ľubomír Dzuriak.

V období sedemdesiatych rokoch sa začalo rozvíjať aj zjazdové lyžovanie, a aktivity športovcom na tomto poli v roku 1980 vyústili do vybudovania lyžiarskeho vleku. V rámci telovýchovnej jednoty pracoval aj turistický oddiel (Pavel Krajčuška, Dušan Španko, Július Kováč, Ján Uličný), volejbalový oddiel pod vedením Keřku z L.Petra, z ktorého sa mladšie žiačky prebojovali až do krajskej súťaže a oddiel základnej rekreačnej telesnej výchovy, ktorého zakladajúcimi členkami v roku 1976 boli: Oľga Mancová, Štefánia Paukovčeková, Milota Matejčeková, Anna Halušková, Oľga Kováčová, Eva Španková, Mária Trnková a Elena Gejdošová. V roku 1980 členky oddielu Oľga Mancová, Mária Trnková, Eva Dzuriaková a Iveta Dzuriaková reprezentovali obec až na celoštátnej spartakiáde na Strahovskom štadióne v Prahe.

V tomto období členovia telovýchovnej jednoty usporadúvali tradične večerný beh obcou na pamiatku Slovenského národného povstania známy ako „Večerné kritérium“. Jeho organizátorom bol Bohuslav Paukovček.

V roku 1971 oslávili športovci 50 rokov organizovanej telovýchovy v Jamníku. Futbalisti sa v tomto období vracajú do II. triedy. Mužstvo  obhajovalo farby Jamníka v zložení : Bohuslav Paukovček, Ján Krajčuška, Ján Ivaniš, Milan Haluška, Vladimír Čatloš z L.Petra, Viliam Vyšný, Ján Dzuriak, Vladimír Martinček, Milan Dvorský, Miroslav Matejček, Peter Sedláček, Vladimír Trnka, Ján Bosák z L.Hrádku, Július Porubiak, Jozef Martaus, Vladimír Vyšný, Pavel Krajčuška. V nasledujúcom ročníku sa mužstvo len s veľkým vypätím síl udržalo v II. triede, najmä zásluhou víťazstva v existenčnom zápase s Liptovskou Porúbkou, s ktorou na domácom štadióne zvíťazili 6 : 0.

Koncom 70. a začiatkom 80. rokov sa o slovo hlási ďalšia futbalová generácia. Medzníkom bol ročník 1983-1984, keď sa jamnícki futbalisti stali majstrami okresu. Žiaľ kvalifikačné zápasy s Ľubochňou, prehra v prvom zápase a remíza v druhom, Jamníku prekazili postup do 1. B triedy. Kvalitné mužstvo vtedy tvorili: Ing. T. Šašinka, Ing. M. Dvorský, T. Pleva, V. Handrk, Ing. M. Tonka, Ing. Z. Matoušek, Ing. S. Šupej, V. Trnka, I. Trnka, J. Vyšný, Š. Bereš, M. Bistiak, J. Paukovček, D. Čatloš a J. Handrk.

V dňoch 17.-19. júla 1981 sa v obci uskutočnili oslavy 60. výročia telovýchovy a športu v Jamníku. Trojdňový bohatý program sa začínal piatkom a končil nedeľou. Pozostával z výstavy, slávnostnej akadémie a futbalového turnaja, na ktorom sa zúčastnili družstvá z Vavrišova, Dovalova, Lipt.Porúbky, Važca, (Spišského) Jamníka, Bratislavy, Chocne a domáci. V rámci týchto osláv si zahrali v spomienkovom zápase veteráni z Jamníka a Važca, tak ako v jubilejnom roku 1921. V roku 1982 bol zorganizovaný zájazd futbalistov do Chocne.

V období 70., 80. a 90. rokov sa futbalisti z Jamníka zúčastnili viacerých turnajov v obciach : Šebešťanová, Domaniža, Tatranská Lomnica, Spišský Jamník, Beňadiková, Podtureň, Dovalovo, Liptovská Porúbka, Pribylina a iné.

Futbal v 90-tych rokoch

 

O úspechoch Telovýchovnej jednoty Jamník v rokoch 1971-1990 hovorí fakt, že počas tohto obdobia družstvo nekleslo z II. triedy. Patrilo medzi stabilizované družstvá a svoje kvality dokázalo aj zaútočením na postup do vyššej súťaže. V sezóne 1989-1990 sa však po 19-tich rokoch musel Jamník s II. triedou rozlúčiť.

Aj oslavy 70. výročia vzniku organizovanej telovýchovy v našej obci sa zapísali do dejín. Uskutočnili sa 27. – 28. júla 1991. Program tvorili futbalový turnaj a slávnostná akadémia.

Nasledujúce roky boli v znamení boja o opätovný postup do II. triedy, ktorý trval štyri roky. Až v sezóne 1993-1994 boli snahy jamníckych futbalistov korunované úspechom. Aj napriek neúspechom na začiatku sezóny sa v jarných mesiacoch po desiatich vyhratých zápasoch dostali jamníčania na čelo tabuľky. Ich definitívne  víťazstvo a postup do II. triedy bolo zavŕšené víťazstvom nad Galovanmi 6 : 1. Vo víťaznom tíme trénera Ing. M. Dvorského hrali: Pavel Paukovček, Ľ. Brezina, J. Vyšný, J. Pavkovček, Ing. D. Hollý, Peter Pavkovček, M. Sochor, M. Daňo, Ing. Z. Matoušek, J. Handrk, R. Fronko, R. Mihok, M. Bistiak, J. Furťo, J. Sochor, Ľ. Balko, V. Uličný, M. Bielik, J. Palider.

Telovýchovná jednota Jamník úspešne pôsobila aj v týchto rokoch pod vedením Jaroslava Kochola, predsedu TJ, Bohuslava Paukovčeka, predsedu futbalového oddielu, Vladimíra Trnku, tajomníka TJ a ďalších obetavých členov a sympatizantov, bez ktorých by telovýchova v Jamníku nedokázala úspešne existovať. Dňa 26. januára 1995 zomrel dlhoročný funkcionár telovýchovnej jednoty, vynikajúci futbalista a všestranný športovec Bohuslav Paukovček, v osobe ktorého telovýchova v obci stratila nielen zodpovedného pracovníka, ale aj úspešného organizátora mnohých športových podujatí.

Aj v 90-tych rokoch pokračovala činnosť stolnotenisového oddielu TJ Jamník. V roku 1992 prestal obec reprezentovať Ján Ivaniš a v nasledujúcich rokoch družstvo hrajúce v II. triede posilnili Fero Slivka, Rudolf Vyšňan a Pavol Fajmon. V súťaži okresnej súťaži 1. triedy sa v roku 1992 stolnotenisové družstvo umiestnilo na 8. mieste. V roku 1996 po neúspechu zostúpilo do II. triedy. V nasledujúcom ročníku však spomedzi 12 družtiev bez jedinej prehry opäť postúpilo do I. triedy. Po vytvorení okresu Ružomberok v roku 1996 bola na území obdidvoch okresov zriadená regionálna súťaž V. liga.

V roku 1996 bol telovýchovná jednota pretransformovaná na Obecný športový klub a Obec Jamník takto prevzala záštitu nad financovaním športových aktivít. Nový výbor Obecného športového klubu tvorili: Ing. Milan Dvorský, predseda, Vladimír Handrk, podpredseda, Vladimír Trnka, tajomník, Peter Matejček, pokladník, Ing. Milan Daňo, Pavel Dzuriak, člen, Peter Paukovček, člen.

Pod vedením Ing. M. Dvorského šírili fubalisti z Jamníka v druhej polovici 90-tych rokov 20. storočia dobré meno obce v zložení: P. Krajčuška, P. Fronko, J. Sochor, Ing. D. Hollý, J. Paukovček, Peter Paukovček, M. Bistiak, M. Paukovček, M. Daňo, V. Uličný, R. Lejtrich, M. Klago, M. Varga, Pavel Pavkovček, J. Fronko, Ing. Z. Matoušek, J. Vyšný, Ľ. Brezina, T. Šípka a V. Trnka.

Obecný športový klub nadviazal na dobré tradície a v neľahkom období zápasiac neustále s neodstatkom financií reprezentuje obec kvalitným futbalom a stolným tenisom aj na začiatku nového tisícročia. V súčasnosti obec v stolnom tenise reprezentujú hráči : Peter Veselovský, Jaroslav Vondra, Milan Haluška, Peter Paukovček, Gejza Kovács, Ľubomír Dzuriak a Vendelín Berník.

Káder futbalového mužstva v roku 2001 tvorili hráči: P. Krajčuška, M. Slabej, V. Čatloš, D. Hollý, Peter Pavkovček, V. Uličný, M. Števček, J. Beňo, V. Pleva, J. Pavkovček, I. Bistiak, Pavel Pavkovček, J. Handrk, Vladimír Trnka, M. Pavkovček, R. Rajniak, Ľ. Brezina. Trénerom mužstva je Zdeno Tekel.[2]

[1] Podľa spomienok Ing. M. Vlčeka

[2]     ŠA Bytča, pobočka L. Mikuláš, Zápisnice Športového klubu v Jamníku od r. 1933, Kniha odohratých zápasov, VÍTEK, P.: 80 rokov športu v Jamníku.  Marmota Press Poprad 2001