Kronika obce 1948-1990

1948

Koncom 40-tych rokov vznikol v Jamníku aj Zväz slovenských žien, ktorý mal v roku 1948 60 členov. Členmi výboru boli: Elena Tomčíková, Želmíra Trnková, Anna Čatlošová, Božena Matejčeková, Mária Paukovčeková, Anna Trnková, Ľudmila Ďurišová, Marta Matejčeková, Emília Ivanišová a Mária Krajčušková.

Zväz slovenskej mládeže nahradil činnosť SEM, Sväzu evanjelickej mládeže v Jamníku v predvojnových rokoch. Jeho členskú základňu tvorilo v roku 1948 len 26 členov, čo sa ani zďaleka nevyrovnalo členskej základni zväzu evanjelickej mládeže v predvojnových rokoch. Členmi výboru v roku 1948 boli Ján Kitta, Otto Uličný, Bohuslav Debnár, Vladimír Tomčík, Alica Kováčová, Dušan Zaťko, Daniel Porubiak, Želmíra Čatlošová, Viliam Jozefček a Anna Kocholová.

Po skončení druhej svetovej vojny sa v Jamníku, tak ako aj vo väčšine okolitých obcí utvoril „Sväz vojakov povstania“, skratka SVOJPOV ako zárodok neskoršieho Zväzu protifašistických bojovníkov. Organizácia mala v roku 1948 24 členov a výbor tvorili: Vladimír Paukovček, Ľudovít Ružička, Vladimír Tomčík, Dušan Zaťko, Ján Kostovič, Peter Vlček a Vladimír Sochor. Na členskej schôdzi Sokola dňa 7. apríla 1951 došlo k oficiálnemu založeniu oddielov volejbalu, ktorého vedúcim sa stal Milan Španko a stolného tenisu, pod vedením Jána Vyšného. Dňa 17. februára 1952 členovia Sokola v Jamníku organizujú verejné lyžiarske preteky v obci. V tomto roku sa stáva predsedom Sokola Ján Dzuriak mladší a tajomníkom Ján Paukovček. Futbalovým kapitánom mužov bol v tomto období Vladimír Dzuriak a kapitánom dorastencov Ján Vlček starší. Vedúcim stolnotenisového a volejbalového oddielu sa v týchto rokoch stal Jaroslav Kochol. V tomto období pôsobila športová organizácia pod názvom Miestna sokolská jednota Jednotného roľníckeho družstva v Liptovskom Jamníku a jamnícky futbal začínajú reprezentovať nové tváre: Július Devečka, Dobroslav Jozefček, Vladimír Matejček a Július Dzuriak.

Vyvrcholením snáh futbalistov v týchto rokoch bolo prvé miesto v súťaži v rokoch 1948/1949 tretej triedy Liptovskej župy. V roku 1948 bolo nariadené zjednotenie telovýchovných spolkov do organizácie SOKOL-a, preto sa Športový klub v Jamníku prihlási za člena SOKOL-a Liptovský Hrádok so 75 členmi. V tomto období sa svojej funkcie vzdal dovtedajší predseda Michal Dzuriak a zvolený bol Ľudovít Dzuriak.

V roku 1948 na súťaži v Liptovskom Mikuláši získali ochotníci za hru Hrdina čestné uznanie. Už 18. januára 1948 sa ochotníci pod hlavičkou Miestnej organizácie KSS v kultúrnom dome predstavili hrou O svoju skyvu od Ivana Belovského a 29. marca v kultúrnom dome odohrali divadelné predstavenie hry v piatich dejstvách od Halašu – Moc slova Božieho. Po divadle bola tanečná zábava.

 

1949

 

V roku 1949 vzniká zo športového klubu miestna organizácia Sokola. V rámci nej sa vyčleňuje futbalový odbor Liptovský Jamník a športovci vystupujú pod spoločným názvom Sokol Liptovský Jamník. V roku 1949 opustil obec aj rady futbalistov natrvalo brankár Rudolf Štepita, ktorý odišiel do USA. Vyvrcholením snaženie futbalistov v týchto rokoch bolo prvé miesto v súťaži v rokoch 1948/1949 tretej triedy Liptovskej župy. V roku 1949 vzniká zo športového klubu organizácia Sokola.

V roku 1949 začali v Liptove vznikať prvé jednotné roľnícke družstvá. Vzniku Jednotného roľníckeho družstva v Jamníku predchádzalo založenie prípravného výboru, ktorý vznikol na ustanovujúcej schôdzi dňa 22. mája 1949 v Jamníku za prítomnosti Jozefa Jozefčeka, Jána Vyšného Stošana, Kolomana Krajčušku, Františka Vyšného, Ladislava Porubiaka, Jána Kochola, Emila Porubiaka, Jána Uličného staršieho, Vladimíra Trnku a Jána Dzuriaka. Za predsedu 10-členného prípravného výboru bol zvolený Jozef Jozefček a podpredsedu Ján Vyšný Stošan. Valné zhromaždenie zakladajúcich členov Jednotného roľníckeho družstva v Jamníku sa uskutočnilo dňa 16. júla 1949 v miestnosti Kultúrneho domu v Jamníku. Jednotné roľnícke družstvo malo v deň valného zhromaždenia 32 členov. Na valnom zhromaždení bola zvolená správa družstva v zložení: Jozef Jozefček, Michal Matejček, Ján Vyšný Stošan, Ján Dzuriak, Peter Kováč, Vladimír Trnka, Gustáv Porubiak, Koloman Krajčuška a dozorný výbor v zložení : Peter Matejček, Ján Trnak Porubiak, František Vyšný, Michal Devečka starší, Miloš Paukovček. Novoutvorená správa jednotného roľníckeho družstva zvolila spomedzi seba predsedu družstva Jozefa Jozefčeka, podpredsedu Michala Matejčeka, zapisovateľa Petra Kováča a pokladníka Vladimíra Trnku. Za predsedu dozorného výboru bol zvolený Peter Matejček. Vedúcimi utvorených pracovných skupín sa stali Koloman Krajčuška, Ján Kochol starší a salašným gazdom družstva bol menovaný Ján Uličný starší. Týmto valným zhromaždením sa ustanovilo oficiálne Jednotné roľnícke družstvo v Jamníku právoplatne dňom 2. júla 1949,  keď jeho založenie schválila Okresná družstevná rada v Liptovskom Hrádku. Pri založení malo družstvo veľmi málo strojov, medzi ktorými boli : traktor značky ZETOR 25 HP, vlečka 2,5 t a univerzálny 2-4 radličný pluh značky MARS-U 27. Stroje boli dočasne umiestnené v hasičskom sklade a v obecnej stodole. Správna rada družstva sídlila dočasne v miestnostiach bývalého Potravného družstva v Jamníku. V tom istom roku došlo k rozorávaniu medzí a bol zavedený spoločný osev. Družstvo bolo celoobecné a len malá časť roľníkov ostala súkromne hospodáriacimi. V roku 1949 si jednotné roľnícke družstvo postavilo hydináreň.

Pre plánované zriadenie materskej školy v obci si obec nájomnou zmluvou zo dňa 23. októbra 1949 prenajala rodinný dom č. 87 od vlastníkov Evy Sochorovej, Márie Devečkovej, Jána a Ladislava Marendiakovcov. Dom bol prenajatý na „čas potreby“, za 760 korún ročne, pričom obec na seba prevzala všetky náklady spojené s prípravou budovy na uvedený účel – t.j. vybielenie, murárske opravy, postavenie drevárne, záchodov a oplotenie. Uvedené investície mali ostať po skončení nájmu v majetku obce.

 

1950

 

Podľa zápisnice z 30. januára 1950 z jednania na Miestnom národnom výbore v Jamníku, podľa zákona číslo 69/1949 Sb. a podľa rozhodnutia Okresného národného výboru v Liptovskom Hrádku číslo 625-24/1-1950-IX/1 zo dňa 24. januára 1950, prevzalo Jednotné roľnícke družstvo v Jamníku do svojej správy nehnuteľnosti – pasienky Bývalého urbáru v Jamníku v celkovej rozlohe 602,3 katastrálnych jutár pôdy, zapísaných v pozemnoknižných vložkách obce Jamník číslo 153, 181 a 261. Jednotné roľnícke družstvo získalo podľa spomínaného rozhodnutia aj príspevky bývalého urbáru v hodnote 19.200 korún, lúčne brány v hodnote 2.500 korún, hospodárske budovy (pastiereň, maštale a dve humná s príslušenstvom), kultúrny dom, ktorý bol v tom čase vo vlastníctve urbáru a troch plemenných býkov. Jednania sa okrem pracovníkov Okresnej družstevnej rady v Liptovskom Hrádku a Okresného národného výboru v Liptovskom Hrádku zúčastnili aj zástupcovia Jednotného roľníckeho družstva v Jamníku: Jozef Jozefček, predseda, Michal Matejček, podpredseda, Gustáv Porubiak a Koloman Krajčuška. Za Bývalý urbár v Jamníku sa jednania zúčastnili Ján Uličný, podpredseda, Ján Tomčík, pašienkový gazda, Michal Vyšný a Peter Krajčuška. V roku 1950 bol do majetku jednotného roľníckeho družstva včlenený aj majetok bývalého Roľníckeho mliekárenského družstva v Jamníku, ktoré týmto zaniklo.

V roku 1950 malo družstvo už 143 členov a od štátu dostalo subvenciu v hodnote 107.825 korún na stavbu ďalších hospodárskych budov. V roku 1950 Jednotné roľnícke družstvo v Jamníku nakúpilo ďalšie stroje a zariadenia: dve kosačky na trávu, sejacie stroje, oborávacie pluhy, rozmetač hnoja, mláťačku a obilnú kosačku.

Niektorí roľníci nevstúpili vôbec do jednotného roľníckeho družstva a niektorí aj keď vstúpili, v druhej polovici 50-tych rokov sa znovu stali súkromne hospodáriacimi roľníkmi. V 60-tych rokoch boli v Jamníku títo súkromne hospodáriaci roľníci: Matej Handrk s 3,04 hektármi poľnohospodárskej pôdy, Adam Jančuš s 3,06 hektármi pôdy, Eva Krajčušková s 3,04 hektármi pôdy, Jozef Kytta s 2,32 hektármi a Ľudmila Snášelová s 3,93 hektármi pôdy. V 70-tych rokoch postupne aj títo roľníci vstúpili do družstva.

Na jar roku 1950 sa uskutočnila generálna oprava ihriska za Hájom. V tomto roku zomrel zakladajúci aktívny a zaslúžilý člen klubu Ferdinand Ivaniš. Sokol v Jamníku pozostalým sirotám venoval 300 korún.

V týchto rokoch tvorili futbalové mužstvo hráči: Oto Uličný, Milan Sochor, Štefan Szabo, Viktor Handrk, Miroslav Kováč, Milan Španko, Ján Dzuriak, Branislav Janotka z Vavrišova, Elemír Slabej, Mikuláš Vyšný z L.Petra, Daniel Porubiak, Michal Bánik, Ján Dzuriak st., Ján Dzuriak ml., Vladimír Pulkovník, Jaroslav Kochol, Jaroslav Socháň, Jozef Sochor  a iní.

V roku 1950 sa správcom a riaditeľom školy stal Ondrej Ilavský, rodák z Važca spolu so svojou manželkou Oľgou Ilavskou, rodenou Ladiverovou. V tom istom roku bola v Jamníku zriadená aj materská škôlka.

V roku 1950 na prehliadke v Liptovskom Hrádku za hru Šarišské čudo získali čestné uznanie a v roku 1952 boli ochotníci v Liptovskom Hrádku ocenení diplomom za hru Rozjatrená zem.  Výraznejší úspech dosiahol súbor ochotníkov z Jamníka na I. divadelných závodoch Ústredia slovenských ochotníckych divadiel v Liptovskom Hrádku v dňa 5. februára 1950, keď za hru Svedomie získal prvú cenu. Dňa 19. februára 1950 odohrali ochotníci pod hlavičkou Miestnej organizácie KSS v kultúrnom dome hru J. Skalku – Kozie mlieko. Po predstavení bola tanečná zábava. V ten istý deň zahrali členovia zväzu mládeže hru Zavrhnutá a 29. januára zahrali mládežníci aj hru Šarišské čudo.

V roku 1950 prebehla aj delimitácia Obvodného notárskeho úradu v Liptovskom Petre. Inventár mal hodnotu 52.192, – korún, pričom obec Jamník mala dostať 30 % z majetku, t.j. zariadenie v hodnote 15.660,- korún (1 skriňu na spisy, tri stoličky) zo sumy bolo odpočítaných 9 tisíc korún, ktoré obec neuhradila za nájom notárskeho úradu za roky 1948 a 1949.

Dňa 24. septembra 1950 sa konali oslavy 25. výročia založenia DHS v Jamníku, v rámci ktorých boli vyznamenaní zaslúžilí členovia a bolo zorganizované pohotovostné cvičenie zboru. Pre nepriaznivé počasie sa slávnosť konala v kultúrnom dome. Osláv sa zúčastnil sa aj veliteľ Okresnej hasičskej jednoty v Liptovskom Hrádku Jozef Chrobák a iní predstavitelia jednoty spolu so zástupcami obce a susedných zborov z Liptovského Petra, Liptovského Hrádku a Pribyliny. Za dvadsaťročnú činnosť v zbore boli odmenení: Ján Sochor u Muchov, Miloš Pavkovček, Michal Devečka. Za desaťročnú činnosť boli odmenení: Ján Kochol, Michal Bánik, Vladimír Trnka a Vladimír Pavkovček. V 50-tych rokoch obnovilo v Jamníku činnosť aj ženské hasičského družstvo, ktorého veliteľom sa stal Ján Kostovič.

Po povojnových rekonštrukciách sa na začiatku 50-tych rokov rozbehla v obci aj individuálna bytová výstavba. Rodinné domy začali v roku 1950 v obci stavať: Jozef Ďuriš, Jozef Dzuriak, Matej Kochol a Peter, Vladimír a Ján Dzuriakovci.

V roku 1950 vo funkcii predsedu MNV v Jamníku vystriedal Petra Kováča Ján Ďuriš.

 

1951

 

Miestny národný výbor v Jamníku žiadal 8. januára 1951 Obvodný poštový úrad v Liptovskom Mikuláši o pripojenie obce k poštovému úradu v Liptovskom Hrádku. Dovtedy obec patrila k poštovému úradu v Okoličnom. Zástupcovia obce dôvodili bližšou vzdialenosťou Liptovského Hrádku a faktom, že v krátkom čase sa mala do Liptovského Hrádku otvoriť z Jamníka autobusová linka. V Liptovskom Hrádku sa v tom čase nachádzal aj Okresný národný výbor.

Keďže Miestny národný výbor po vojne zasadal v provizórnych priestoroch v Národnej škole, boli obyvatelia obce na obecnej schôdzi 3. januára vyzvaní, aby ponúkli vhodnú miestnosť pre MNV do nájmu.

Kolaudácia obnovených vojnou poškodených ciest sa konala 8. februára 1951 na Miestnom národnom výbore v Jamníku. Na opravu ciest bolo poskytnutých z prostriedkov UNRRA prostredníctvom Povereníctva vnútra 200 tisíc korún. Cesty sa upravovali štetovaním – 250 metrov a makadamovaním 800 metrov. V rokoch 1948-1950 boli cesty štetované, štrkované. Práce boli dokončené v septembri 1950. Stavebný dozor vykonával Jozef Škodroň, predseda technického referátu ONV v Liptovskom Hrádku.

Už v marci 1951 sa zástupcovia MNV sťažovali investorovi stavby kasární Mokraď – Stavoindustrii, že pri vození štrku z kameňolomu v Podturni sú ničené obecné cesty a žiadali, aby bola poskytnutá náhrada za ich opotrebovávanie.

V roku 1951 bola zriadená prvá autobusová linka z Liptovského Hrádku do Jamníka. Pre autobus bolo však v krátkej dobe potrebné postaviť garáž. Nebol však dostatok finančných prostriedkov, tak na obecnej schôdzi MNV konanej 3. januára 1951 v kultúrnom dome predseda MNV Ján Duriš navrhol, aby bol celkový náklad na stavbu rozpočítaný na obyvateľa. Po prepočítaní vyšlo 50 korún na obyvateľa pri celkovej predpokladanej sume 30 tisíc korún. Okrem toho predseda vyzval obyvateľov, aby pomohli aj iným materiálom, napríklad doskami na zakrytie povaly. Už na druhý deň boli vyslaní do lesa furmani spolu s ďalšími dobrovoľníkmi Petrom Dzuriakom starším, Jánom Matejčekom mladším, Jánom Dzuriakom mladším a Jánom Kyttom, aby prichystali vhodné drevo a zaviezli ho na Cvičnú pílu do Liptovského Hrádku, kde malo byť okamžite narezané. Na dovoz štrku boli určení Vladimír Vlček, Ján Plavčan a Michal Kuchárik.

V roku 1951 budovu Potravného družstva v Jamníku prevzalo do svojej správy spotrebné družstvo Jednota, ako nástupnícka organizácia po potravných družstvách v jednotlivých obciach. (Do majetku obce sa budova definitívne vrátila až v roku 1996.)

V roku 1951 sa v Jamníku začalo so stavbou hasičského skladu a miestneho národného výboru. Pôvodne sa malo stavať na pozemkoch v Šinkovišti alebo na Klimovie pozemkoch podľa plánov, ktoré mal vyhotoviť murársky majster Michal Dzuriak. Nakoniec sa stavba uskutočnila na mieste obecnej pastierne a váhy podľa typizovaných projektov, doporučených Okresným národným výborom v Liptovskom Hrádku.

V roku 1949 obec uzavrela nájomnú zmluvu na priestory pre materskú školu. V roku 1951 však Krajský národný výbor v Žiline žiadal MNV, aby bola materská škola presťahovaná do priestorov Národnej školy a MNV sa musel premiestniť do prenajatých priestorov. Nakoniec sa teda úrad MNV presťahoval do priestorov, ktoré mala pred tým prenajaté materská škola. Od roku 1951 bolo v rámci Miestneho národného výboru v Jamníku vytvorené jedno stále miesto pre úradníčku. Prvou úradníčkou MNV sa stala Darina Cibuľová.

V roku 1951 sa zmenil aj názov Dobrovoľného hasičského zboru v Jamníku, ktorý bol používaný od roku 1925, od jeho vzniku, na Miestna jednota Československého zväzu hasičstva v Jamníku.. V roku 1951 bol predsedom organizácie Michal Porubiak, 1.- podpredsedom Jozef Sochor, 2. podpredsedom Ján Sochor, referent pre výcvik Ján Benko, tajomník Ján Zuzaniak, pokladníkom Viktor Handrk, osvetovým referentom Ondrej Ilavský, referentom preventívnej ochrany Ján Kochol, referentom samaritánom Vladimír Trnka, referentom dorastu Adam Sochor, referentom žien Elena Tomčíková, referentom odborného školenia Miloš Paukovček, organizačným referentom Ľudovít Dzuriak a za starších členov Michal Devečka.

V roku 1951 Krajská správa spojov v Žiline dala povolením zo dňa 4. decembra 1951 súhlas na zriadenie miestneho rozhlasu v obci S-804. Toto povolenie bolo vlastne akýmsi užívacím povolením na postavený rozhlas spolu s označením závad a termínmi na ich odstránenie. Rozhlas v tom čase tvorilo zapojených 9 reproduktorov (12/5 W) rozmiestnených v obci, 1 kontrolný reproduktor a 1 vysielacie zariadenie.

V roku 1951 bola v obci utvorená Občianska beseda, ktorá prebrala majetok bývalého čitateľského spolku: budovu kultúrneho domu v hodnote 192 600 korún a knižničný fond s počtom 985 kníh v hodnote 15 208 korún. Od roku 1951 sa v Jamníku začali pravidelne dvakrát za týždeň, neskôr jedenkrát za týždeň premietať v kultúrnom dome filmy.

Na členskej schôdzi Sokola dňa 7. apríla 1951 došlo k oficiálnemu založeniu oddielov volejbalu, ktorého vedúcim sa stal Milan Španko a stolného tenisu, pod vedením Jána Vyšného. V roku 1951 bolo postavené prvé volejbalové ihrisko. Jeho stavbou bol miestnym národným výborom poverený Miloš Pavkovček.

Už na prvých zasadnutiach MNV v roku 1951 bol vyzvaný Ján Kostovič, aby nacvičil v priebehu roka s mládežou organizovanou v Zväze socialistickej mládeže 4 hry, ktoré by propagovali socializáciu dediny. Už 26. januára pod taktovkou Jána Kostoviča mládežníci odohrali hru Svedomie do T. Vansovej a 19. februára hru Kozie mlieko od Skalku, ktorá presne vyhovovala stanoveným požiadavkám. Ďalšie dva tituly boli klasické: Kamenný chodníček a na druhý sviatok vianočný sa hralo divadelné predstavenie hry Márnotratný syn.

 

1952

 

Dňa 17. februára 1952 členovia Sokola v Jamníku organizujú verejné lyžiarske preteky v obci. Vedením príprav boli poverení Jaroslav Kochol a Jaroslav Socháň. V tomto roku sa stáva predsedom Sokola Ján Dzuriak mladší a tajomníkom Ján Paukovček. Futbalovým kapitánom mužov bol Vladimír Dzuriak a kapitánom dorastencov Ján Vlček starší, vedúcim stolnotenisového a volejbalového oddielu sa stal Jaroslav Kochol. Prvý neoficiálny stolnotenisový zápas odohral členovia oddielu 3. januára 1952 s družstvom vojakov. Uvažovalo sa aj o zriadení menšej ľadovej plochy a o založení hokejového oddielu. V tomto období pôsobila športová organizácia pod názvom Miestna sokolská jednota Jednotného roľníckeho družstva v Liptovskom Jamníku a jamnícky futbal začínajú reprezentovať nové tváre: Július Devečka, Dobroslav Jozefček, Vladimír Matejček, Ján Paukovček, Július Paukovček, Jozef Paukovček a Július Dzuriak.

V roku 1952 bola v obci zriadená osvetová beseda. Jej činnosť schválila na svojom zasadnutí aj Rada Okresného národného výboru v Liptovskom Hrádku dňa 4. decembra 1952. Správcom Osvetovej besedy v Jamníku bola menovaná Elena Antalová, učiteľka Materskej školy v obci a tajomníkom bol menovaný Ondrej Ilavský, riaditeľ miestnej školy. Knihovníkom miestnej ľudovej knižnice bol menovaný Jozef Matejček.

V školskom roku 1952/1953 v Národnej škole v Jamníku pre dlhodobú práceneschopnosť svojej manželky vyučoval Ondrej Ilavský sám. Od 1. októbra 1953 nastúpila ako učiteľka druhej triedy Darina Koreňová.

Podľa vyplneného výkazu o včelárstve za rok 1952 bolo v obci v roku 1951 zazimovaných 55 včelstiev. Na jeseň 1952 ich bolo zazimovaných už 63. Z toho 2 vlastné roje. 7 rojov získaných darom.

V roku 1952 v obci fungovalo jednotné roľnícke družstvo ale aj napriek tomu súkromne hospodárilo ešte 41 roľníkov: Peter Čatloš, Michal Chudý, Michal Kuchárik, Jozef a Peter Vlček, Peter Krajčuška, Želmíra Klimová, Ján Vyšný, Ján Tomčík, Ján Vyšný (č.d.99), Ján Vyšný (č.d. 112), Anna Vyšná, Michal Handrk, Eva Krajčušková, Michal Haluška, Ján Haluška, Peter Vlček, Vladimír Vlček, Matej Kochol, Anna Kováčová, Adam Jančuš, Ema Ivanišová, Michal Bánik, Božena Plaučanová, Ján Socháň, Ján Handrk, Ján Slabej, Matej Handrk, Zuzana Marková, Jozef Dzuriak, Zuzana Benková, Adam Dzuriak, Jozef Tomčík, Adam Vyšný, Peter Sochor, Peter Čatloš, Ján Matejček, Michal Trnka st., Ján  Hušták, Alexander Lauf, Peter Kita a Jozef Sochor. Najväčšími vlastníkmi boli prví ôsmi, ktorí vlastnili medzi 5 – 10 ha. Ďalších 5 vlastnilo medzi 3 – 5 ha. Ostatní boli len drobní vlastníci, z ktorých len dvaja Ján Slabej a Matej Handrk prekračovali vo výmere obhospodarovanej pôdy 2 ha.

Keďže bol nedostatok pracovných síl v poľnohospodárstve, na svojom zasadnutí MNV vyhlásil, že pokiaľ bezdetné ženy nebudú v pracovnom pomere, nebudú im vydané potravinové lístky. Zároveň sa malo pri vydávaní potravných lístkov skontrolovať, či má roľník splnené dávkové povinnosti.

V roku 1952 sa v obci začalo so stavbou dvoch domov. Dom začal stavať Miloš Pavkovček a Peter Sochor.

 

1953

 

V januári 1953 členovia Sokola nacvičili a zahrali divadelnú hru Matka. Za dedinou bolo po obidvoch stranách potoka vybudované klzisko.

V apríli roku 1953 bol založený v Jamníku šachový krúžok na čele s vedúcim Dušanom Zaťkom a členmi: Jaroslavom Kocholom, Jánom Dzuriakom, Jánom Paukovčekom, Slavomírom Trnkom, Dobroslavom Jozefčekom, Vladimírom Dzuriakom a Vladimírom Paukovčekom. V roku 1954 sa znovu mení názov športovej organizácie na Dedinská športová organizácia Sokol v Jamníku. V roku 1956 bol zvolený nový výbor na čele opäť s Jánom Dzuriakom starším. Tajomníkom sa stal Ján Vyšný starší a vedúcim futbalového oddielu Ján Kochol. V nasledujúcom roku sa opäť mení názov organizácie na Telovýchovná jednota Sokol v Jamníku. V tomto období prebehla úprava futbalového ihriska a v rámci akcie „Z“ bolo vybudované hokejové ihrisko s osvetlením.

Aj napriek tomu, že v obci bolo po roku 1949 čoraz menej živnostníkov, predsa len niektorí vydržali podnikať aj naďalej. V roku 1953 sa v januári vzdal prevádzania obuvníckej živnosti Michal Vlček. Živnosť vykonával od roku 1940.

V tomto roku Miestna hasičská jednota predala Jednotnému roľníckemu družstvu štvorkolesovú ručnú striekačku za 200 korún. Zároveň sa s predsedom družstva dohodli, že striekačka bude pravidelne raz za štvrťrok kontrolovaná a bude do obce zapožičiavaná na čistenie studní.

Podľa evidencie obytných domov vyhotovenej v roku 1953 bolo v Jamníku 135 domov.

Podľa sčítania hospodárskych zvierat bolo v roku 1953 v Jamníku v chove JRD 89 ks hovädzieho dobytka, 171 ošípaných, 76 prasníc; 104 ks hovädzieho dobytka, 94 ošípaných v osobnom vlastníctve členov JRD a 4 ks hovädzieho dobytka, 5 ošípaných v chove nepôdohospodárov.

Súkromne hospodáriaci roľníci od 5 do 10 ha bolo chovali 9 ks hovädzieho dobytka, 9 ošípaných; roľníci od 3,5 do 5 ha 5 ks hovädzieho dobytka; roľníci od 2 do 3,50 ha 26 ks hovädzieho dobytka, 15 ošípaných; roľníci od 0,50 do 2 ha 9 ks hovädzieho dobytka, 2 ošípané a roľníci do 0,50 ha 3 ks hovädzieho dobytka a 3 ošípané. Spolu bolo v obci v roku 1953 249 ks hovädzieho dobytka  a 298 ošípaných. Najväčším súkromne hospodáriacim roľníkom bol Peter Čatloš, ktorý hospodáril na 9,86 ha, Želmíra Klimová na 6,67 ha, Ján Tomčík na 5,35 ha, Eva Krajčušková na 3,78 ha a Eva Snášelová na 3,75 ha.

V roku 1953 bol vyčistený kanál cez obec a JRD zabezpečilo oplotenie ovocného sadu. Práce a materiál boli vyúčtované v hodnote 7 tisíc korún.

V roku 1953 začal v obci stavať rodinný dom Ľudovít Dzuriak.

Ochotnícka činnosť bola bohatá aj v roku 1953. Pod hlavičkou Telovýchovnej jednoty Sokol sa hrali tri divadelné predstavenia v dňoch 25. januára Hľadá sa ženích, 5. apríla Statočný valach a 7. septembra Krečinský sa žení. Výbor žien 26. decembra usporiadal predstavenie divadelnej hry Rodinná vec.

Dňa 22. novembra 1953 Miestna hasičská jednota usporiadala tanečnú zábavu v priestoroch kultúrneho domu.

 

1954

 

V roku 1954 bola začatá stavba budovy požiarnej zbrojnice a miestneho národného výboru v akcii 5M. Celkový náklad na stavbu zbrojnice a národného výboru prekročil 100 tisíc korún.

V máji 1954 sa uskutočnili voľby do národných výborov. Jamník bol rozdelený na 9 volebných obvodov. Zapísaných bolo 393 voličov, volieb sa zúčastnilo 364 voličov. Do národného výboru boli zovlení Emília Ďurišová, Miloš Pavkovček, Ján Sochor, Hlelena Antalová, Vladimír Čatloš, Michal Matejček, Irena Jesenská, Vladimír Trnka a Ľudovít Dzuriak. Za predsedu bol zvolený Michal Matejček a za tajomníka Vladimír Čatloš.

Rok 1954 bol v rámci individuálnej bytovej výstavby veľmi plodný rodinné domy v obci začali stavať 10 stavebníci: Ján Benko, Pavol Bobrovčan, Miroslav Dzuriak, Ján Gejdoš, Vladimír Gejdoš, Ján Matejček, Július Matejček, Jozef Pavkovček, Michal Španko a Ján Uličný.

Rozvíjajúca sa výstavba rodinných domov si v roku 1954 vyžiadala vyhotovenie a schválenie dočasného zastavovacieho plánu obce. Podľa vládneho nariadenia z 15. septembra 1953 obec o jeho vyhotovenie požiadala Okresný národný výbor v Liptovskom Hrádku. Zastavovací plán vlastne umožňoval stavať rodinné domy aj tým obyvateľom obce, ktorí nemali vlastné pozemky v intraviláne obce.

Už 26. marca rokovala komisia zložená zo zástupcov Okresného národného výboru v Liptovskom Hrádku, Miestneho národného výboru a JRD v Jamníku o rozšírení intravilánu obce. Zástupcovia súhlasili s rozšírením intravilánu obce a s vytýčenými stavebnými pozemkami pre individuálnu bytovú výstavu.

Dňa 9. novembra 1954 sa potom uskutočnilo rokovanie so zástupcami Okresného národného výboru v Liptovskom Hrádku a Krajského národného výboru v Žiline. Komisia súhlasila s vytýčenými pozemkami pre stavbu rodinných domov a ohraničila intravilán obce zo severnej strany parcelami 335 a 445, zo západnej parcelou č. 356, v predĺžení po parcelu 386 až po hranicu zo severnej strany. Z východnej strany intravilán obce ohraničoval potok Jamníček.

V roku 1954 sa uskutočnili len dve divadelné predstavenia: Československý zväz mladých nacvičil a predviedol hru Hrdinovia a Československý zväz požiarnej ochrany 25. decembra hru Bankrot.

 

1955     

 

Vzhľadom na tuhé zimy v 50-tych rokoch musela obec pristúpiť v roku 1955 k určeniu furmanov pre náhradný dovoz chleba, pečiva a mlieka v prípade, že by napadlo veľa snehu a nákladné auto by sa do obce nedostalo. Na náhradný dovoz boli určení: Peter Čatloš, Ján Tomčík a JRD Jamník.

Aj napriek tomu, že MNV žiadal od príslušných orgánov čo najrýchlejšie vyhotovenie dočasného zastavovacieho plánu, ešte v apríli 1955 nebol k dispozícii. Preto sa Rada MNV v Jamníku obrátila na Krajský národný výbor v Žiline, aby dal vec do poriadku. Dôvodom bolo najmä 10 stavebníkov rodinných domov, ktorí museli všetky práce na rozostavaných stavbách zastaviť.

V tomto roku bola dokončená požiarna zbrojnica s priestormi pre MNV a začali sa stavať dva rodinné domy: Jozefa Sochora a Jána Vyšného.

V roku 1955 sa hrali v Jamníku dve divadelné hry. Dňa 10. apríla usporiadal Československý červený kríž hru Páva od B.S.Timravy a 25. decembra Československý zväz mladých hru Zem.

 

1956     

 

Sýpka, ktorá stojí na začiatku obce, bola postavená v roku 1956. Jej útroby mali podľa plánov uschovávať až 50 vagónov obilia. Projekty pre vtedajšie Jednotné roľnícke družstvo v Jamníku vypracovala firma Agroprojekt z Bratislavy. Stavebné povolenie na stavbu vydal bývalý Okresný národný výbor, odbor výstavby v Liptovskom Hrádku dňa 5. marca 1956 pod spisovým číslom Výst.-167/1956. Stavba sýpky bola dokončená na jeseň roku 1956 a celkové náklady na stavbu boli vyčíslené na 482.000,- korún.

V akcii 5M bola v tomto roku postavená aj cesta k JRD s nákladom 100 tisíc korún. Hlavná cesta cez obec bola v jarných mesiacoch prvý krát pokrytá asfaltovou živicou v dĺžke asi 1 km, 10 cm hrubá pokrývka a 4-5 m šírka. Náklady na túto stavbu boli vyčíslené na 198.172 korún. Zároveň s týmto boli rekonštruované kanály na dažďovú vodu a niektoré bočné ulice. Obec v tom čase vykazovala 14 miestnych komunikácií s celkovou dĺžkou 3,035 km: Ulica na nižnom konci, Ulica Ďurišovská, Ulica Chudovská, Ulica Jurášovská, Ulica Hlavná, Cesta k ihrisku, Ulica Matejovská, Ulica popred MNV, Ulica Sochorovská, Ulica Šimkovištia, Ulica Oravcovská, Ulcia Debnárovská, Ulica Vyšňovská a Cesta ku cintorínu.

Od roku 1956 zabezpečovala škola aj stravovanie detí. V letnom období bola s celodennou starostlivosťou, v zimnom období s poldennou starostlivosťou. Priemerný počet žiakov sa pohyboval okolo 20. V školskom roku 1956/1957 znovu nastúpila Oľga Ilavská ako učiteľka druhej triedy a Darina Koreňová bola preložená do Hýb.

V apríli 1956 bola vykonaná revízia rozhlasového zariadenia v obci Obvodnou telefónnou ústredňou v Žiline. Boli zistené viaceré technické závady. Na novú budovu MNV bol namontovaný ďalší reproduktor bez povolenia, bolo nutné prívody do rozhlasovej ústredne zaopatriť bleskoistkami, na niektorých miestach bolo potrebné vymeniť izoláciu, vymeniť niektoré neimpregnované stĺpy a oddialiť ich od domov, zmeniť trasu vedenia, kde križuje telefónne vedenie a bolo treba uzemniť existujúce reproduktory.

V roku 1956 za začalo so stavbou hrobu padlým obyvateľom Jamníka na cintoríne v obci. Akcia stála 2900 korún.

Rozhodnutím Krajského národného výboru, odboru školstva v Žiline číslo Škol.-2586/1956 z 2. mája 1956 bol poštátnený majetok bývalej Evanjelickej ľudovej školy v Jamníku (t.j. budova, príslušenstvo, záhumienka, lúky, lazy a role učiteľa)

Dňa 19. júla 1956 bola zástupcami Miestneho národného výboru a Okresného národného výboru v Liptovskom Hrádku odovzdaná miestnym hasičom do užívania motorová striekačka PS-8. Striekačka mala 16 hodín zábehu. Zabehnúť sa mala najneskôr do 5. augusta. Stará striekačka zn. Stratílek bola v tom čase rozobratá a nepojazdná. Hasiči Kita a Vladimír Porubiak boli určení na jej zloženie a uvedenie do riadneho chodu do termínu 5. augusta, aby mohla byť potom odovzdaná obci, ktorá nemá akcie schopnú striekačku.

V roku 1956 začali so stavbou rodinných domov 7 stavebníci: Michal Trnka, Vladimír Vlček, Bohuslav Debnár, Jozef Sochor, Ján Zuzaniak, Michal Trnka Mevčiak a Michal Matejček.

V roku 1956 boli odohrané tri divadelné hry. Dňa 1. apríla pod hlavičkou Československého červeného kríža bola odohratá hra Taruffe od J.B.P.Moliéra, 12. apríla pod hlavičkou Československého zväzu požiarnej ochrany hra Kristína a 25. decembra členovia TJ Sokol Jamník odohrali hru Náš pán minister.

 

1957

 

V roku 1957 bola pod záštitou Občianskej besedy v Jamníku nacvičená hra Diablova nevesta, ktorá mala veľký úspech a preto bola 5-krát reprízovaná. Bola odohraná aj na druhý sviatok vianočný. Dňa 22. apríla pod hlavičkou TJ Sokol odohrali ochotníci hru komédiu Potopa sveta.

Na jar v roku 1957 bol dokončený na cintoríne hrob padlým obyvateľom obce. Zároveň boli naň položená mramorová kamenina s nápismi. Okrem tohto sa vykonala generálna oprava miestneho rozhlasu, boli vymenené vodiče a stĺpy. Bola snaha vymeniť väčšinu stĺpov za nástrešníky, ale nestretla sa s priaznivými ohlasom.

V obci sa od druhej polovice 50-tych rokov pravidelne premietali v kultúrnom dome filmy. V roku 1957 mal na starosti premietanie Jozef Matejček., ktorý bol súčasne aj obecným knihovníkom.

Po májových voľbách v roku 1957 bol do čela MNV zvolený Vladimír Trnka, ktorý vo funkcii vystriedal Michala Matejčeka.

V roku 1957, v jesenných mesiacoch, bol oplotený cintorín. Celá akcia stála 40 tisíc korún a bola ukončená začiatkom zimy. Stavba bola skolaudovaná v júni nasledujúceho roku pracovníkom Okresného národného výboru.

Na zasadnutí 17. novembra 1957 bola v Jamníku založená miestna pobočka Slovenského zväzu chovateľov drobných hospodárskych zvierat v Jamníku. Predsedom sa stal Michal Devečka, podpredsedom Jozef Vyšný z Jamníka, tajomníkom Ján Bakalár z Liptovského Petra, pokladníkom Ján Jozefček z Jamníka, hospodárom Michal Bánik z Jamníka. Predsedom revíznej komisie sa stal Ján Tomčík z Liptovského Petra a členmi Jozef Krajčuška ml. z Podturne a Milan Dzuriak z Jamníka. Ustanovujúca schôdza pobočky sa konala 2. apríla 1958.

Obyvatelia obce sa po 50-tich rokoch od dokončenia kostola montáže vežových elektrických hodín. 7. decembra 1957 Energetické rozvodné závody v Žiline dali súhlas na inštaláciu vežových hodín, ktorú mali uskutočniť elektrikári z obce brigádnicky. Skúšanie a kontrolu namontovaných hodín mala uskutočniť obvodová skúšobňa energetických závodov v Žiline.

V roku 1957 začali stavať rodinné domy šiesti obyvatelia obce: Ondrej Trepáč, Jozef Debnár Peter Krajčuška, Ján Uličný, Dušan Ďuriš a Mária Tomčíková.

 

1958

 

Na jar v roku 1958 boli zaznamenané povodne. Aj Jamníček sa vylial z brehov a narobil najmä v nižnej časti dediny veľké škody. Najväčšie škody spôsobila vyliata voda na vozovkách, kde splavila vrstvy vozovky.

Na ustanovujúcej schôdzi 2. marca 1958 v zasadačke MNV v Jamníku bola založená pobočka Slovenského zväzu záhradkárov a ovocinárov v Jamníku. Prítomných bolo 22 obyvateľov obce. Založením tohto spolku bol z MNV poverený Milan Bobrovčan, ktorý pre tento účel prichystal aj výstavku ovocinárskych kníh a časopisov. Predsedom pobočky sa po hlasovaní stal Milan Bobrovčan, tajomníkom učiteľ Ondrej Ilavský, pokladníkom a hospodárom Michal Devečka, členmi výboru Peter Sochor a Michal Vyšný, revízormi (členovia revíznej komisie) Jozef Kováč a Jaroslav Duriš. Spolok však dlho nebol akcie schopný. Ešte aj v roku 1962 sa uvádzalo, že nepracuje.

Na základe rozhodnutia Okresného národného výboru, odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v Liptovskom Mikuláši číslo Pôd.-78/1018-58 zo dňa 28. júla 1958 a č. 78/993-58 a podľa zákona SNR číslo 2/1958 Sb. boli ostatné nehnuteľnosti patriace Bývalým urbarialistom v Jamníku s celkovou výmerou 76,0637 ha odovzdané do užívania Krajskej správy lesov v Žiline, Lesného závodu v Liptovskom Hrádku. Takto sa na 32 rokov prerušila kontinuita hospodárenia s lesom prostredníctvom jeho vlastníkov. Funkcionári roľníckeho družstva častokrát veľmi neodborne a nešťastne zasahovali do lesných porastov, čím prišli spolumajitelia o veľké a kvalitné lesné plochy a ich lesný majetok sa zmenšil prakticky o 1/3 pôvodného majetku.

V roku 1958 sa začína uvažovať o stavbe nového ihriska. Pre voľbu pozemku na túto stavbu a jeho odkúpenie bola menovaná komisia v zložení: Vladimír Paukovček, Vladimír Dzuriak, Vladimír Vlček, Milan Bobrovčan, Vladimír Trnka a Ján Vyšný.

Na zasadnutiach pléna MNV bola riešená aj otázka stavby nového kultúrneho domu. Predseda komisie pre výstavbu dostal za úlohu vyhliadnuť vhodný pozemok, zistiť jeho vlastníkov a pripraviť rámcový návrh objektu. Akciu sa však nepodarilo finančne zabezpečiť. Preto sa členovia MNV rozhodli radšej pre rekonštrukciu existujúceho objektu kultúrneho domu.

V roku 1958 sa rozhodlo aj o stavbe vodnej požiarnej nádrže nad obcou. Miesto na stavbu určila 6. júla 1958 stavebná komisia. Stavba sa mala začať v nasledujúcom roku. Akcia mala byť zaradená v rámci nasledujúceho roku do akcie „Z“ v okrese.

V roku 1958 sa v obci začali stavať (pristavovať) len dva rodinné domy: Petra Dzuriaka a Michala Dzuriaka.

V roku 1958 bola opäť bilancia divadelných predstavení úspešná – odohrali sa štyri predstavenia. Dňa 16. februára členovia Československého zväzu požiarnej ochrany zahrali hru Otec, 6. apríla sa pod hlavičkou Červeného kríža hrala hra Darmožráči a 25. decembra pod hlavičkou Osvetovej besedy hra Zblúdilý syn a pod hlavičkou zväzu požiarnej ochrany divadelná hra Amerikán.

 

1959

 

V roku 1959 bol Ondrej Ilavský preložený do Pribyliny a neskôr do Martina, kde pôsobil ako školský inšpektor. Riaditeľom Národnej školy v Jamníku sa stáva Ján Nemec, rodák z Lúčivnej pri Poprade, ktorý predtým učil vo Važci a druhou učiteľskou silou sa stala Anna Špitzkopfová, rodáčka z Liptovkej Tepličky, ktorá pred tým učila v Mútnom na Orave. Ján Nemec pokračoval v tvorivých aktivitách svojich predchodcov. Pracoval so žiakmi v Mičurinskom krúžku, v rámci ktorého založili Pioniersky sad, ktorý mal v roku 1959 viac ako 50 stromčekov. V roku 1959 vytvoril miestny učiteľ Ján Nemec so svojou manželkou ľudový tanečný súbor aj s ľudovou hudbou, aj napriek tomu, že v tom období nie príliš silná folklórna tradícia v Jamníku takmer vymierala. Súbor úspešne existoval až do polovice 60-tych rokov.

V roku 1959 boli členovia MNV nespokojní s dovtedajšou prácou osvetovej besedy. Preto boli do funkcií v osvetovej besede s platnosťou od 1. júna 1959 navrhnutí ako správca Vladimír Debnár, hospodár Oto Chudý a knihovník Jozef Matejček.

V 50-tych rokoch predajňu a pohostinstvo v bývalom potravnom dome prevzalo Ľudové spotrebné družstvo Jednota v Liptovskom Mikuláši. V roku 1959 sa spotrebné družstvo pokúšalo kúpiť celú budovu od Miestneho národného výboru. Pre nedostatok písomných prameňov však nie je jasné či ku kúpe došlo.

V akcii „Z“ sa v roku 1959 postavila časť Durišovie ulice, upravila sa cesta pred MNV v dĺžke 140 m štrkom a vápencom, bola začatá stavba cesty na Beňadikovú a bola upravená cesta pred Oravcovcami.

V roku 1959 začali rodinné domy v obci stavať či k starším pristavovať 9 stavebníci: Ján Juráš, Peter Hušták, Emil Gajdoš, Ján Debnár, Jozef Vlček, Ján Socháň, Jozef Matejček, Michal Vyšný, Jozef Matejček a Július Matejček.

 

1960

 

V januári 1960 Ján Nemec založil v Jamníku ľudový tanečný súbor mládeže a cimbalovú hudbu, pre ktorú obec zakúpila cimbal a basu. V Jamníku sa folklórne tradície nepestovali a tak sa snahy učiteľa Jána Nemca stretávali s nemalými ťažkosťami. V školskom roku 1960/1961 bol odčlenený piaty postupový ročník a tak vznikla dvojtriedna škola s dvoma oddeleniami. V roku 1960 odchádza Anna Spitzkopfová, vydatá Schonsgiblová, do Liptovského Hrádku. V škole ostáva len jeden učiteľ a správca Ján Nemec. V druhej triede bola zriadená materská škôlka, kde začala učiť Anna Bačovská. V roku 1960 bol zmenený názov školy na Základná deväťročná škola pre 1.-5. ročník v Jamníku.

Vo februári 1960 členovia telovýchovnej jednoty usporiadali prvý reprezentačný ples. Neskôr sa reprezentačné plesy športovcov v Jamníku stali pravidelným kultúrnym podujatím s vysokou organizačnou úrovňou.

Na jar sa opäť vylial z brehov Jamníček a voda urobila v obci škody. Opäť poškodila aj vrchné často vozovky.

V roku 1960 bolo Jednotné roľnícke družstvo v Jamníku zlúčené s družstvami v Podturni, Liptovskom Petre a Liptovskom Jáne do Jednotného roľníckeho družstva Veľký október so sídlom v Podturni. Koncom roku 1961 sa dvor Liptovský Ján osamostatnil a dvor Liptovský Peter prevzal Šľachtiteľský a semenársky podnik so sídlom vo Vígľaši. Dňa 1. januára 1973 sa zlúčili Jednotné roľnícke družstvo v Liptovskom Ondreji a Jednotné roľnícke družstvo v Podturni, čím vznikol veľký poľnohospodársky podnik s celkovou výmerou 2.388 hektárov poľnohospodárskej pôdy.

Keďže ešte ani v roku 1960 nemalo JRD dostatok kancelárskych priestorov, vo februári 1960 uzavrelo administratívnu dohodu s MNV a požiarnou ochranou o užívaní zasadačky požiarnikov pre účely JRD, pričom náklady na jej vykurovanie hradilo JRD. Požiarnici mali pre svoje účely aj naďalej bezplatne využívať sálu kultúrneho domu.

Podľa zákona č. 266/1920 a na základe rozhodnutia Miestneho národného výboru v Jamníku č. 4/1960 z 29. marca 196é sa od 1. apríla 1960 uskutočnilo v obci prečíslovanie domov. Okrem existujúcich domov dostali čísla aj prázdne stavebné pozemky. Bolo pridelených spolu 201 domových čísel.

Po voľbách v roku 1960 sa stal predsedom Miestneho národného výboru v Jamníku Ján Debnár, ktorý na štyri roky vystriedal vo funkcii Vladimíra Trnku.

V roku 1960 sa začali v obci stavať štyri rodinné domy: Jána Dzuriaka, Michala Bánika, Jána Kochola a Milana Sochora.

Dňa 6. marca sa v obci po ročnej prestávke hrala divadelná hra Hľadanie v oblakoch, v ktorej sa predstavili herci pod hlavičkou zväzu požiarnej ochrany.

 

1961     

 

V roku 1961 sa názov organizácie zmenil na „Telovýchovná jednota Veľký október v Jamníku“. Na čele telovýchovnej jednoty bol Jaroslav Kochol a tajomníkom bol Vladimír Dzuriak. V tomto roku sa začali aj práce na stavbe nového športového areálu. Napriek snahám o zlúčenie TJ Jamník a TJ Podtureň k samotnému zlúčeniu nedošlo, lebo by to neprispelo k požadovanej zvýšenej činnosti obidvoch jednôt.

Už v roku 1959 sa začalo s prípravami stavby budovy škôlky a v rámci nej aj priestorov miestneho národného výboru. V rokoch 1959-1960 sa podarilo odkúpenie pozemkov „Klimovie sadu“ a „Oravcovie domu“ pod zmýšľanú stavbu. Projektovú dokumentáciu vypracovali Vladimír Vlček, stavebný technik a Ing. Miroslav Krajčuška. V roku 1961 sa začalo so stavebnými prácami v akcii „Z“. V tom istom roku boli prepracované projekty tak, aby v novej budove bola materská škola a kultúrny dom.

Na základe žiadosti Jednotného roľníckeho družstva Veľký Október so sídlom v Podturni a na základe vydania povolenia vykonania rekultivácie a zúrodňovania pasienkových plôch v hone Svätý Duch udelil v roku 1961 Miestny národný výbor v Jamníku povolenie na odstránenie stromov z uvedených plôch a týmto aj vydal povolenie na ťažbu pre JRD Jamník na plochy, ktoré boli evidované ako pasienkové. Na základe tohto povolenia bola uzavretá dohoda medzi MNV Jamník, JRD Jamník a Lesným závodom v Liptovskom Hrádku o tom, že úžitkové drevo bude na mieste vykúpené lesným závodom a palivové ostane pre potreby JRD.

Na začiatku 60-tych rokov bola ochotnícka divadelná činnosť evidentne na ústupe. Keď v predchádzajúcich rokoch sa hrali aj dve – tri hry ročne. Na začiatku 60-tych rokov to už bola ledva jedna. Je však aj možné, že o všetkých predstaveniach sa nezachovali záznamy. Dňa 5. februára 1961 pre veľký úspech miestni požiarnici opäť odohrali hru Hľadanie v oblakoch. Dňa 25. decembra  sa pod hlavičkou Telovýchovnej jednoty hrala tiež jedna divadelná hra. Bohužiaľ názov hry sa nezachoval.

 

1962

 

V roku 1962 bola zrušená jedna trieda školy v Jamníku a vo voľnej triede bola umiestnená materská škola. Preto boli projekty na novostavbu školy znovu prepracované.

V roku 1962 vrcholil spor medzi susedmi Michalom Vyšným Honvídom a Michalom Kuchárikom. Michal Vyšný žiadal povolenie novostavby rodinného domu na svojom pozemku, pred existujúcim  domom pochádzajúcim z roku 1910. MNV vydal súhlas na začatie stavby a Michal vyšný si kúpil a navozil potrebný materiál. Michal Kuchárik sa však cítil byť vlastnícky touto stavbou dotknutý a 4 metrový pás nebol zo svojho pozemku ochotný predať, aby sa stavba Michala Vyšného mohla uskutočniť. Spory sa ťahali veľmi dlho. Miestny národný výbor v Jamníku vydal stavebné povolenie s tým, že Michal vyšný mohol svoj dom postaviť na obecnom pozemku v čiare zarovno so susedným domom J. Debnára a P. Trnku. Tento spor by nebol pre kronikára zaujímavý, lebo podobnými nepríjemnosťami je popretkávaná celá niekoľko storočná existencia dediny, ale zaujímavý je z toho hľadiska, že vyvrcholil hnevom Michala Vyšného a zatrpknutý neskôr predal dom s príslušenstvom rómskej rodine Ferencovcov.

V roku 1962 Miestny národný výbor v Jamníku žiadal Okresný národný výbor, odbor plánovací v Liptovskom Mikuláši o pridelenie finančných prostriedkov vo výške 128.500 korún na úpravu miestnych komunikácií. Cesta bola vo veľmi zlom technickom stave aj napriek tomu, že v predchádzajúcom roku okresná cestná správa opravila časť cesty v úseku asi 400 bm, z toho 200 bm cez obec, ale pre nedostatok pracovných síl a finančných prostriedkov úpravy neboli dokončené.

V roku 1962 začali v obci stavať rodinné domy Michal Devečka a Adam Vyšný.

 

1963

 

Koncom roku 1963 predstavitelia Miestneho národného výboru v Jamníku žiadali, aby bola akcia „Z“ pojatá do plánu investičnej výstavby.

V školskom roku 1963/1964 bola zrušená druhá trieda a škola bola zmenená na jednotriednu školu s troma oddeleniami.

V roku 1963 sa futbalisti snažili prebojovať do druhej triedy, ale v rozhodujúcom zápase s Lokomotívou Švošov podľahli 3 : 1.

V roku 1963 bol dokončený dodatočný výkup nehnuteľností Dr. Bohuslava Klimu, Dr. Vladimíra Klimu, Želmíry Klimovej a Boženy Pepichovej, rodenej Klimovej v prospech štátu podľa zákona 46/1948 Zb., ktorý sa začal v roku 1960. Časť nehnuteľností dostal do správy Miestny národný výbor v Jamníku, ktorý sa po prvých rokovaniach odvolal z dôvodu zamýšľanej stavby škôlky v Klimovie sade.

V roku 1963 sa po ročnej prestávke opäť v obci hralo divadlo. Hru Juro Dandin predviedli ochotníci pod hlavičkou zväzu požiarnej ochrany.

 

1964

 

V roku 1964 sa Miestny národný výbor písomne opäť sťažoval na Okresnom národnom výbore, odbore plánovacom v Liptovskom Mikuláši na nedostatky v poskytovaní finančných prostriedkov na údržbu miestnych komunikácií. Aj napriek tomu, že po povodniach v rokoch 1958 a 1960 obec dostala väčšie finančné prostriedky na opravu ciest, ba niektoré bočné cesty boli v obci od základu prebudované, od roku 1961 boli prostriedky na údržbu nepostačujúce a tak sa cesty v obci dostávajú do podobného stavu ako boli pred nápravou. V rokoch 1957-1963 bolo v obci na údržbu komunikácií vyčerpaných 313.400 korún.

Dňa 5. septembra 1964 bol Ján Nemec preložený na vlastnú žiadosť do iného okresu a učiteľkou sa stáva Alžbeta Loffayová, rodáčka z Trnavy. V roku 1972 bola Alžbeta Loffayová preložená do Liptovskej Porúbky a riaditeľkou školy v Jamníku sa stáva Anna Čavojská, ktorá prišla zo Základnej deväťročnej školy v Liptovskom Hrádku. (V roku 1973 však odchádza učiť z rodinných dôvodov späť do Liptovského Hrádku.) Do učiteľského bytu bol nasťahovaný učiteľ Littva, ktorý denne dochádzal učiť do školy v Pavčinej Lehote.

V roku 1964 prebiehali práce na stavbe školy v obci pomaly, aj napriek tomu, že mnohí obyvatelia obce tu odpracovali bez nároku na finančnú odmenu aj desať dní v roku. Pre pomalý postup prác a nevyčerpanie finančných prostriedkov v roku 1964, Okresný národný výbor v Liptovskom Mikuláši akciu zastavil a previedol ju do plánu investičnej výstavby. Vo výstavbe potom pokračovali pracovníci Okresného stavebného podniku v Liptovskom Mikuláši. Väzbu na stavbu zhotovil Stavebný závod štátnych lesov a škridlov bola stavba pokrytá svojpomocne.

Začiatkom októbra sa v Družstevnom obchode vykonali niektoré stavebné úpravy na základe požiadaviek MNV od vedenia Jednoty. Boli zväčšené miestnosti predajne potravín o jednu miestnosť pohostinstva a zriadená bola samoobsluha s novým nábytkom, pre výčap bola vyčlenená bývalá hosťovská miestnosť, bola zmenená dispozícia vchodu a ďalšia miestnosť pre výčap bola zriadená z priestorov bývalej čitárne. V priestoroch boli vymenené podlahy, boli nanovo vymaľované, celá budova bola z vonkajšej strany prestriekaná. Stavbu vykonala pridružená výroba JRD v hodnote 57 tisíc korún.

V rámci bežnej údržby boli z odboru školstva a kultúry ONV vyčlenené prostriedky na opravu kultúrneho domu. Okresný stavebný podnik s opravami začal v januári a ukončil ich v máji. Bola vymenená podlaha v sále (bol urobený podkladový betón a boli osadené nové hranoly) a boli inštalované parkety, na javisko boli tiež uložené parkety, bolo prerobené priečelie javiska, bola odstránená šepkáreň, spodná a vrchná osvetľovacia rampa, zateplená povala, strop nad javiskom bol podbitý palubovými doskami,  a prispôsobený tak na montáž javiskového zariadenia. Bola opravená strecha proti zatekaniu, zo západnej strany objektu bol vybudovaný odtokový kanál. Fasáda kultúrneho domu bola prestriekaná, boli opravené schody a okolie pred budovou. Do verandy, vchodu do sály a čitárne boli osadené nové dvere, bola opravená elektroinštalácia a boli zamurované dvere z javiska vonku. Divadelné dielne Matice slovenskej v Martine dodali javiskové zariadenie, pozostávajúce z novej opony na mechanický posun po drážke a nový dvojfarebný horizont v hodnote 11.300 korún.

V roku 1964 bola odstránená aj dobytčia váha pri kultúrnom dome. V poslednej dobe už slúžila len ako pomocný sklad na palivo a rekvizity pre osvetové zariadenie. Budovu odstránili obyvatelia obce za materiál, ktorý bol z nej získaný.

V tomto roku sa konali aj oslavy 60. výročia divadelnej činnosti v obci. V rámci osláv bola pripravená výstava v priestoroch čitárne kultúrneho domu, boli slávnostne odovzdané diplomy prvým ešte žijúcim ochotníkom a boli zahrané dve divadelné predstavenia. V nedeľu 29. marca 1964 bolo zahrané divadelné predstavenie Ďaleká ozvena, trojdejstvová dráma. Hru nacvičil výbor žien pri Miestnom národnom výbore v Jamníku pod réžijným vedením Jána Kostoviča.

V hre sa predstavili: Koloman Krajčuška, Anna Trnková, Ema Debnárová, Jozef Martaus, Bohuslav Paukovček, Ján Kostovič a Viera Kováčová. Večer bola ešte beseda na tému Divadelná ochotnícka činnosť v minulosti a dnes.

V sobotu dňa 4. apríla 1964  bolo odohrané divadelné predstavenie Večný plameň, s podtiltulom Pieseň o vernosti a láske, podľa literárnej predlohy Jozefa Nižňanského: Studňa lásky, ktoré nacvičili členovia miestneho požiarneho zboru pod režijným vedením Ján Benku. V hre sa predstavili: Ján Benko, Ľudmila Matejčeková, Slavomír Trnka, Elena Lehotská, Jana Vyšná, Ján Kochol, Ivan Debnár, Ján Tabak, Ján Trepáč a Viliam Vyšný. Hra bola veľmi pôsobivá a dej dopĺňali z magnetofónu prehrávané zvuky, efekty, spev a pomocou diaprojektoru boli premietané siluety hradu, spln mesiaca a iné obrazy.

Voľby sa konali 14. júna 1964. Voliči dostali volebné preukazy. Volebný deň sa začal slávnostným budíčkom, ktorý urobila vojenská posádková kapela. Potom vyhrával miestny rozhlas a volebné komisie začali svoju činnosť vo volebnej miestnosti, ktorou bola sála kultúrneho domu. Väčšina voličov prišla voliť v ranných hodinách, najmä kvôli prácam na poli. Po uzavretí volebnej miestnosti a po sčítaní hlasov boli vyhlásené výsledky. Za poslanca Národného zhromaždenia bol zvolený Andrej Žiak, za poslanca Slovenskej národnej rady Vincent Krahulec, za poslanca Krajského národného výboru v Banskej Bystrici Ing. Ladislav Lehotský, za poslanca Okresného národného výboru v Liptovskom Mikuláši Vladimír Forgáč a za poslancov Miestneho národného výboru v Jamníku boli zvolení Vladimír Gejdoš, Ján Paukovček, Ján Kitta, Ján Sochor, Ján Slabej, Želmíra Paukovčeková, Vladimír Trnka, Július Dzuriak, Vladimír Vlček, Katarína Chudá, Milan Haluška, Želmíra Zuzaniaková, Vladimír Porubiak, Mária Uličná, Ľudmila Gejdošová a Adam Sochor. Účasť voličov bola až 98,6 %. Na ustanovujúcom pléne MNV 5. júla 1964 v kultúrnom dome bol za predsedu Miestneho národného výboru zvolený Vladimír Trnka, za tajomníka Ján Slabej. Do rady MNV boli zvolení: Vladimír Trnka, Ján Slabej, Ján Sochor, Jozef Sochor, Ján Paukovček, Želmíra Paukovčeková a Július Dzuriak. Komisia pre výstavbu bola zvolená v zložení: Jozef Sochor, predseda, Vladimír Vlček tajomník, Katarína Chudá, Michal Ďuriš, Ing. Dušan Ďuriš, členovia. Poľnohospodárska komisia: Július Dzruiak, predseda, Koloman Krajčuška, tajomník, Ján Kitta, Želmíra Zuzaniaková, Michal Kuchárik, členovia. Komisia pre plánovanie, financovanie a sociálne zabezpečenie: Ján Paukovček, predseda, Ján Uličný, ml. tajomník, Adama Sochor, Ľudmila Gejdošová a Peter Hušták ako členovia. Komisia pre školstvo, kultúru a zdravotníctvo: Želmíra Paukovčeková, predseda, Ján Zuzaniak, tajomník, Milan Haluška, Vladimír Gejdoš a jaroslav Kochol, členovia. Komisia pre ochranu verejného poriadku: Ján Sochor, predseda, Ján Trepáč, tajomník a Vladimír Porubjak, Mária Uličná a Jozef Debnár, členovia.

Futbalisti telovýchovnej jednoty skončili so ziskom 7 bodov v jesennej súťaži na 7. mieste. Úspešnejší boli však na turnajoch, keď 28. júna vyhrali turnaj v Pribyline a 12. júla turnaj v Liptovskom Ondreji. Vyhrali aj turnaj, ktorý usporiadali v Jamníku 26. júla. V prípravnom priateľskom stretnutí 9. augusta s TJ Tesla v Liptovskom Hrádku po dobrom výkone prehrali 2:3. V jesennej súťaži získali 10 bodov a do jari postupovali na 8. mieste.

Dňa 25. júla 1964 zomrel najstarší občan obce Alexander Lauf (*1.1.1873) niekdajší starosta obce a vážený občan, ktorý zomrel 20 dní po svojej manželke.

Dňa 25. júla hosťujúci divadelný krúžok Technického učilišťa v Liptovskom Mikuláši predviedol hru Svadobná cesta. V súbore účinkovala aj Anna Ivanišová, rodáčka z Jamníka. Dňa 25. decembra zas vystúpil divadelný krúžok Výboru žien vo Vavrišove s hrou Bláznivá hodina. Silvestrovskú zábavu zabezpečil estrádny súbor telovýchovnej jednoty. Scenár a réžiu mal Ján Vlček. V rámci estrády bol objavený aj nový herecký talent v osobe Márie Debnárovej.

V auguste sa uskutočnili v obci oslavy 20. výročia SNP a pri tejto príležitosti bola zhotovená a osadená pamätná tabuľa s nápisom „Padlým spoluobčanov v SNP, pri zrode a oslobodení ČSSR“, ktorá bola namontovaná 8. augusta a odhalená v rámci osláv 30. augusta. Slávnosti sa zúčastnil aj bývalý predseda Revolučného Okresného národného výboru v Liptovskom Hrádku Gerek.

V roku 1964 JRD Veľký Október, dvor Jamník začalo s ťažbou na pasienkových plochách v hone Nemová. Úžitkové drevo bolo ponúknuté Lesnému závodu v Liptovskom Hrádku, polesie Račková priamym dodaním na miesto spotrebiteľa. Ťažbu dreva, manipuláciu, približovanie a odvoz urobilo JRD vo vlastnej réžii a svojimi vlastnými dopravnými prostriedkami. Dozor nad ťažbou mali rovnako zamestnanci JRD. Palivové drevo si ponechalo pre svoje potreby jednotné roľnícke družstvo.

V roku 1964 boli v obci už len ôsmi súkromne hospodáriaci roľníci s celkovou obhospodarovanou výmerou 16,39 ha: Ľudmila Snášelová, ktorá hospodárila na 3,93 ha pôdy, Anna Dzuriaková, hospodáriaca na 3,79 ha, Adam Jančuš, hospodáriaci na 3,06 ha pôdy, Eva Krajčušková, hospodáriaca na 3,04 ha, Matej Handrk, hospodáriaci na 3.04 ha, Jozef Kitta na 2,32 ha, Ema Ivanišová na 0,50 ha a Želmíra Klimová na 0,50 ha. Želmíre Klimovej bolo skonfiškovaných 5,15 ha pôdy, preto hospodárila už len na takej malej výmere. Na začiatku 60-tych rokov vstúpilo do JRD ďalších 24 obyvateľov obce aj s pôdou. Medzi najväčších vlastníkov, ktorí v tomto období vstúpili do JRD boli Peter Čatloš s 6,36 ha pôdy, Ján Tomčík s 3,35 ha, Mária Vyšná s 2,90 ha, Johana Socháňová s 2,85 ha, Zuzana Vlčková s 1,96 ha, Ján Plavčan s 1,92 ha, Ján Handrk s 1,58 ha, Michal Ďuriš s 1,46 ha a Jolana Bániková s 1,44 ha. Zuzana Slabejová z jamník dala JRD do prenájmu 2,36 ha, Ján Vlček z Vavrišova  1,78 ha a Mária Koreňová z Vavrišova 0,75 ha.

Súkromne hospodáriaci roľníci mali štátom predpísané dávky, ktoré mali byť úmerné výmere obhospodarovanej pôdy a chovaným hospodárskym zvieratám. Dávky určoval Okresný národný výbor, odbor výkupu v Liptovskom Mikuláši (od roku 1960, po územnej reorganizácii, pred tým v Liptovskom Hrádku). Napríklad Jozef Kitta, 66 ročný, hospodáriaci na 2,32 ha musel za rok odovzdať 220 kg mäsa, 500 kusov vajec, 35 kg syra, 80 kg sena a 150 kg obilia, Eva Krajčušková, 62-ročná, hospodáriaca na 3,04 ha musela odovzdať 425 kg mäsa, 1.100 l mlieka, 700 ks vajce, 15 kg syra, 100 kg sena a 280 kg obilia, Ľudmila Snášelová, 58 ročná, hospodárila na 3,93 ha mala odovzdávať 530 kg mäsa, 1.500 l mlieka, 800 ks vajce, 120 kg sena, 15 kg syra a 350 kg obilia, Adam Jančuš, 55 ročný mal odovzdať 400 kg mäsa, 950 l mlieka, 600 ks vajec, 100 kg sena a 270 kg obilia, Matej Handrk, 80 ročný mal odovzdávať 400 kg mäsa, 950 l mlieka a 600 ks vajce. Samozrejme, že roľníci tieto limity neboli schopní plniť a preto boli niekoľkokrát za rok kontrolovaní a na miestnom národnom výbore sa museli zápisnične zaviazať ako budú ostávajúce dodávky plniť.

V rámci investičnej družstevných objektov bola v roku 1964 postavená ošipáreň pre 600 kusov dobytka spolu so strojovým zariadením na prísun krmiva. Začalo sa s generálnou opravou kravína.

Po dlhoročnom susedskom spore Michala Vyšného s Michalom Kuchárikom sa po predaní domu Michala Vyšného do obce 15. decembra 1964 nasťahovala 11-členná rómska rodina Ferencovcov z Východnej. Michal Vyšný sa odsťahoval do Liptovskej Ondrašovej, kde si kúpil rodinný dom. Do tohto roku Rómovia v obci nežili.

Počasie bolo v rámci roku podobné ako v priemere prvej polovice 60-tych rokov 20. storočia. V prvej polovici februára bolo mrazivé počasie s teplotami až -20 °C, v druhej polovici mesiaca  prevládalo sneženie a bolo striedané odmäkom s vyššími teplotami. Koncom marca nastalo prudké oteplenie, sneh sa začal topiť. Prudšie ochladenie bolo zaznamenané začiatkom apríla, keď vo vyšších polohách aj snežilo. Keď sa sneh roztopil, jarné práce sa začali 13. apríla. Prudké a trvalejšie oteplenie nastalo až po 9. máji. Potom až do konca júna výdatnejšie nepršalo. Začiatkom júla sa schladilo a 14. júla prišiel ľadovec, ktorý poškodil porasty zemiakov a obilnín. V druhej polovici augusta prevládalo daždivé počasie a hrozilo, že sa rozvodnia rieky prudších tokov. Na horách už 20. septembra napadol sneh. V druhej polovici októbra sa vrátilo daždivé počasie a opäť začali hroziť povodne. Voda stála na poliach a znemožňovala tak vykopávku zemiakov. Od 19. októbra sa čiastočne vyčasilo a tak sa poľnohospodári poponáhľali s vykopaním zemiakov. V tejto krízovej situácii boli nasadzovaní aj vojaci a žiaci. Do konca októbra sa však podarilo vykopať len polovicu plôch. Začiatkom novembra pôda zamrzla až 4 cm na povrchu a s ňou aj zemiaky. Straty boli obrovské. Zvyšok znehodnotenej úrody sa podarilo získať zo zeme do 14. novembra a tri dni na to prišiel prvý sneh. Definitívne trvalejšia snehová pokrývka napadla až 26. decembra vo forme 20 cm kalamity.

 

1965

 

V roku 1965 najviac obyvateľov z obce pracovalo: v Tesle Liptovský Hrádok 12 mužov a 17 žien, v technickom učilišti na Mokradi pracovalo 7 mužov a 11 žien, v  Drevoimpregne n.p. v Liptovskom Hrádku pracovalo 7 mužov a 1 žena, v Melioračnom družstve v Liptovskom Hrádku 4 muži a 1 žena, v Okresnom stavebnom podniku v Liptovskom Mikuláši 2 muži a jedna žena, v Pozemných stavbách v Ružomberku 12 mužov, v Pozemných stavbách Poprad 8 mužov a v Pozemných stavbách Žilina 4 muži.

Stavba materskej školy (neskôr základnej školy) pokračovala len pomaly. Ešte začiatkom mája sa na stavbe nepracovalo. Dispozične sa budova zmenila tým, že do nej mali byť zakomponované kancelárie miestneho národného výboru a národnej školy. Väčšina práca sa mala prevádzať v akcii Z, ale odborné montáže (vybavenie kuchyne, rozhlasová ústredňa…) nebolo možné takýmto spôsobom vyriešiť. Bolo preto prepracovať technickú dokumentáciu stavbu podľa existujúceho stavu a začať práce na stavbe.

V priebehu tohto roka bola urobená údržba oplotenia cintorína. Preinvestovaných bolo 6800 korún. V roku 1965 sa pokračovalo aj s údržbou kanála cez obec, s ktorou sa začalo už v prechádzajúcom roku.

Oslavy 60. výročia divadelnej činnosti v obci v predchádzajúcom roku mali za následok, že sa aspoň nakrátko obnovila ochotnícka činnosť v obci. V roku 1965 boli odohrané dve predstavenia. Členovia požiarnej ochrany zahrali hru Úklady a láska a členovia telovýchovy zahrali 25. decembra hru Uzol.

V roku 1965 bolo obyvateľovi obce Jamník Bohuslavovi Špankovi za dlhoročnú a obetavú prácu v oblasti baníctva v Jachymovských baniach v Příbrami pri príležitosti odchodu z podniku na základe rozhodnutia prezidenta republiky udelené štátne vyznamenanie „Za pracovnú vernosť“.

V roku 1965 Okresný národný výbor, odbor vodného hospodárstva pre veci poľnohospodárstva a lesníctva v Liptovskom Mikuláši uvoľnil pôdu pod zamýšľanú stavbu pionierskeho tábora pre Rektorát vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre. Vtedajší užívateľ pôdy JRD Vavrišovo súhlasilo s vyčlenením pozemku.

 

1966

 

V roku 1966 dochádza k nadviazaniu športovej družby s obcou (Spišský) Jamník a prvé spoločné priateľské stretnutie medzi telovýchovnými jednotami sa odohralo pri príležitosti 45. výročia futbalu v Jamníku. Neskôr sa stali stretnutia Jamníčanov z Liptova a Spiša samozrejmosťou pri každej vhodnej príležitosti a družobné styky na poli športu aj kultúry neochabli ani na prelome 20. a 21. storočia. V sezóne 1966/1967 sa podarilo jamníckým futbalistom v zložení: Peter Sedláček, Tibor Trepáč, Dobroslav Trnka, Milan Haluška, Miloš Paukovček, Viliam Porubiak, Ján Dzuriak, Július Porubiak, Vladimír Vyšný, Ján Ivaniš, Ján Krajčuška a Vladimír Martinček,  vybojovať postup do druhej triedy.

V roku 1966 sa hrali hry Nohavice a Páva pod hlavičkou Telovýchovnej jednoty a 8. apríla Výbor žien nacvičil a predviedol hru Pytliakova žena. Boli to posledné ochotnícke divadelné predstavenia skoro na 10 rokov.

Práce na stavbe materskej škole pokračovali. Z celkového nákladu 770 tisíc korún bolo v roku 1966 prestavaných 333 tisíc korún. Zástupcovia MNV však na komisionálnom rokovaní 24. marca  1966 prehlásili, že stavbu nie je možné dokončiť v akcii Z,. pretože JRD v Podturni, dvor Jamník nemá voľné pracovné sily na murárske a iné práce a navyše v posledných rokoch je viditeľný odlev obyvateľstva z obce, s čím súvisel aj úbytok detí. Dôsledkom tohto bolo zníženie počtu tried v škole o tri a v nich sa zriadili priestory materskej školy. Preto MNV navrhovalo riešiť stavbu dodávateľským spôsobom a v budúcnosti ju s kapacitou 50-60 postelí využiť ako učňovské stredisko, internátnu školu, internátu pre Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú v Liptovskom Hrádku či zriadiť prevádzku, výrobňu Tesly v Liptovskom Hrádku.

V tomto roku Okresný národný výbor, odbor finančný v Liptovskom Mikuláši rozhodnutím z 21. októbra 1966 previedol vlastníctvo pozemku pod kultúrnym domom z Mateja Jozefčeka a spol. na Miestny národný výbor v Jamníku, keďže tento ho aj využíval od 25. marca 1959.

V 60-tych rokoch bola obec dávaná do útlmu, tak ako sa to píše v Pláne organizačných opatrení v starostlivosti o zdravie podľa vládneho uznesenia č. 224/1964: „Obec má cca 580 obyvateľov, nemá perspektívu ďalšieho rozvoja, pretože nepatrí medzi strediskové rozvojové obce okresu….“

Dňa 26. októbra 1966 vypukol v dome Zdena Pivku požiar, ktorí spôsobili maloletí Jaroslav Petrenka a Miroslav Pivko, ktorí hádzali horiace zápalky do sena v hospodárskej budove za domom. V budove čoskoro vypukol požiar. Chlapci zakrátko ušli a čakali na ceste pozorujúc požiar. Pri likvidovaní požiaru zasahovali aj požiarnici z Liptovského Petra, Liptovského Mikuláša a vojaci z vojenského útvaru kasární Mokraď. Na obytnom dome Zdena Pivku vznikla škoda v hodnote 23 600 korún. Vyšetrujúci orgán čin uzavrel ako konanie z detskej nerozvážnosti, pretože chlapci nedovŕšili 15 rokov veku.

V roku 1966 začal v obci stavať rodinný dom Peter Gejdoš.

V roku 1966 dostala obec ako jedna z trinástich v okrese Liptovský Mikuláš pochvalné uznanie s titulom „Vzorná obec“.

V roku 1966 bolo v obci zrušené kino. Táto skutočnosť bola dôsledkom neustáleho pribúdania televíznych prijímačov v domácnostiach a návštevnosť kina rapídne klesla. V tomto roku bola z priestorov kultúrneho domu do priestorov školského bytu premiestnená knižnica. Bola vybavená novými regálmi a televíznym prijímačom.

 

1967

 

V tomto roku sa začalo s výstavbou bezprašnej (živičnej) komunikácie cez obec, ktorú previedla Stavebná správa štátnych lesov – Lesostav v Liptovskom Hrádku a dokončilo sa prikrytie otvoreného kanála popri hlavnej ceste betónovými platňami. Výhodou prikrytia kanála bolo odstránenie pachu najmä z nečistôt, ktorými ho obyvatelia znečisťovali, aj napriek upozorneniam prostredníctvom miestneho rozhlasu. V ďalších rokoch sa mal na zakrytom kanáli postaviť chodník cez celú dedinu. Na hospodárskom dvore JRD boli vybudované panelové cesty, ktoré tiež pomohli čistejšiemu a zdravšiemu prostrediu. Aj napriek tomu, že v obci bola v tomto roku daná do užívania ďalšia studňa, obyvatelia aj napriek tomuto pociťovali potrebu výstavby vodovodu v obci. V obci boli urobené aj ďalšie menšie úpravy – bola asanovaná stará dreváreň pred kultúrnym domom, staré múry pred MNV a urobila sa oprava a náter oplotenia cintorína. Bola urobená údržba školy a učiteľského bytu.

Trvalo šesť rokov do chvíle, keď bol v Jamníku otvorený nový športový areál. Ešte v roku 1967 bola upravená hracia plocha vyrovnávaním a dosievaním trávy, bolo vybudované železné zábradlie okolo hracej plochy, vonkajšie oplotenie v dĺžke 550 m, osadenie vstupných brán, postavenie pokladne, premiestnenie šatní, náter železných stĺpikov, postavenie provizorných WC. Celá akcia bola pozoruhodná v tom, že všetky práce boli urobené členmi Telovýchovnej jednoty a materiál bol kúpený z činnosti členov a príspevku Okresného výboru Československej telesnej výchovy. Hodnota diela po dokončení predstavovala 312.640,- korún. Dňa 30. júna 1967 bol areál slávnostne otvorený. Pri jeho otvorení bola vyslovená vďaka výboru telovýchovnej jednoty na čele s Jaroslavom Kocholom za vynaloženú prácu pri budovaní areálu. Väčšina obyvateľov obce sa aktívne podieľala stovkami brigádnických hodín poctivo odpracovaných na stavbe nového športového areálu, ktorým sa v tomto období mohla popýšiť máloktorá obec v okolí. Maximálnu pomoc pri stavbe areálu poskytli: JRD Veľký október so sídlom v Podturni, Agrostav Lipt. Hrádok, Okresný výbor Československého zväzu telesnej výchovy v Liptovskom Mikuláši, ale aj Miestny národný výbor v Jamníku a obyvatelia obce. Oslavy otvorenia s počtom zúčastnených okolo 500 ľudí vyvrcholili futbalovým turnajom, ktorého víťazom sa stali futbalisti Telovýchovnej jednoty zo Závažnej Poruby. Prvý majstrovský zápas na novom ihrisku sa potom odohral 13. augusta 1967. Až do výstavby ďalších častí areálu bola ako provizórne riešenie v nasledujúcom roku na štadión prevezená šatňa zo starého ihriska. Organizátorom tejto akcie bol Ján Kitta.

V roku ochotníci v Jamníku odohrali 1967 divadelné predstavenie Matka. Od roku 1967 až do roku 1994 sa v Jamníku ochotnícke divadlo nehralo, na čom sa podpísal najmä rozvoj iných druhov kultúry, ako napríklad televízia.

V roku 1967 sa konala oslava 30. výročia zakúpenia prvej motorovej striekačky Dobrovoľným hasičským zborom v Jamníku. Oslavy boli spojené so športovým dňom. Možno aj v súvislosti s touto akciou sa na konci 60-tych rokov činnosť požiarneho zboru zintenzívnila. Dorastenecké družstvo viedol Ján Sochor a družstvo mužov Dušan Sochor, Vladimír Tomčík a Vladimír Kováč.

V roku 1967 sa plénum MNV dohodlo, že jamy na cintoríne v prípade pohrebu budú kopať obyvatelia obce podľa poradia domov. V prípade, že by si príbuzní chceli pochovať niekoho z rodiny, kto žil mimo obce viac ako 5 rokov, musia za vykopanie jamy zaplatiť 300 korún. O kopaní jamy bolo potrebné upovedomiť príslušného načas, aby pri najbližšom úmrtí bol na svoju povinnosť pripravený.

 

1968

 

Čiastočné uvoľnenie pomerov v Československu v roku 1968 umožnilo smernicou Povereníctva školstva a kultúry č. 4266/1968-Bel. umožniť vyučovanie náboženstva na základných školách. Tam kde cirkev nemala vhodné priestory na vyučovanie náboženstva, mohla požiadať príslušný národný výbor o bezplatné zapožičanie školských miestností na potrebný čas. Vtedajší evanjelický farár v Liptovskom Petre Martin žiadal Miestny národný výbor v Jamníku o zapožičanie miestností školy na výučbu náboženstva, odvolávajúc sa na súhlas riaditeľstva školy.

V roku 1968 došlo k výmene administratívnej pracovníčky na miestnom národnom výbore, keď odišla Oľga Matejčeková, ktorá odišla na materskú dovolenku a nastúpila Jarmila Dzuriaková. K zmene došlo aj vo vedení Materskej školy od 15. augusta nahradila dovtedajšiu riaditeľku Anna Pačesová.

V tomto roku boli asanované obecného humno a autobusová garáž. Bola asfaltovaná hlavná cesta cez obec a zrekonštruované verejné osvetlenie. V rámci rekonštrukcie osvetlenia boli nainštalované nové výbojkové svietidlá.

V rámci JRD bola dokončená výstavba veľkovýkrmne ošípaných, uskutočnila sa výstavba ciest po hospodárskom dovre, urobila sa generálna oprava kravína a rozvod vodovodu, výstavba kôlne pre poľnohospodárske stroje a prístavba teľatníka.

V súvislosti so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy na územie republiky v auguste 1968 vydal Miestny národný výbor v Jamníku „Vyhlášku k normalizácii situácie v súvislosti so vstupom piatich armád na územie ČSSR a k zabezpečeniu tohoročnej úrody.“, kde funkcionári ďakovali obyvateľom, že v kritických dňoch zachovali pokoj a vyzývali, aby boli z verejných priestranstiev odstránené heslá, plagáty a nápisy, ktoré by sa mohli posudzovať ako urážlivé voči politickým predstaviteľom, či vojenským  osobám, inštitúciám a národom piatich armád, ktoré sa zúčastnili na obsadení ČSSR. Vyhláška ďalej ustanovovala, že zhromažďovanie obyvateľstva sa muselo uskutočňovať len podľa zákona 68/1951 Zb., pričom muselo byť zabezpečené príslušníkmi verejnej bezpečnosti a pomocnej stráže verejnej bezpečnosti. Osobitná pozornosť mala byť venovaná zhromaždeniam občanov na športových podujatiach. Národný výbor mal aj naďalej regulovať predaj základných článkov potravín tak, aby sa nevytvárali zbytočné zásoby u časti obyvateľstva na úkor druhej. Na záver vyhláška vyzývala všetkých občanov k pomoci pri zbere úrody na poliach.

 

1969

 

Budova školy bola dokončená v roku 1969 s celkovým nákladom 1.400 tisíc korún a od 1. januára 1970 bola v jej priestoroch umiestnená Základná škola internátna pre žiakov s chybami reči, ktorá tu existuje až dodnes. Riaditeľom sa stal Otto Mikeska a učiteľkou Jolana Jablonská.

V roku 1969 sa v obci začali stavať domy Petra Sedláčka, Jozefa Pavkovčeka a Jána Pavkovčeka.

MNV pre rok 1969 odsúhlasilo finančné prostriedky na rekonštrukciu rozhlasu, opravu cesty na cestu na cintorín a opravu kanálov.

V roku 1969 sa funkcia predsedu Miestneho národného výboru v Jamníku zmenila z plnoúväzkovej na polovičný úväzok. Vtedajší predseda Vladimír Trnka sa od 1. septembra zamestnal v Jednotnom roľníckom družstve Veľký október, dvor Jamník ako skladník. Plénum MNV súhlasilo, aby svoju funkciu vykonával po svojom pracovnom čase, na úväzok.

V roku 1969 sa začal stavba vodovodu na trase Pribylina – Vavrišovo – Jamník, ktorú schválil Okresný národný výbor v Liptovskom Mikuláš. Krajský národný výbor v Banskej Bystrici na túto akciu v roku 1969 uvoľnil zo svojho rozpočtu 500 tisíc korún. Dňa 26. októbra 1969 sa odovzdalo stavenisko I. etapy výstavby. Za MNV sa odovzdania zúčastnil Vladimír Vlček a za JRD, dvor Jamník Ján Kitta a Koloman Krajčuška.

 

1970

 

Vyučovanie v „Osobitnej škole pre deti rečovo vadné v Jamníku“ sa začalo 1. februára 1970.

V roku 1970 mala Miestna ľudová knižnica spolu 1165 zväzkov kníh. Z toho bolo 46 zväzkov k marxizmu – leninizmu, 72 zväzkov spoločenskej literatúry, 20 zväzkov prírodovednej literatúry, 33 poľnohospodárskej literatúry, 5 technickej, 28 inej náučnej, 795 krásnej literatúry a 166 zväzkov literatúry pre deti. V roku 1970 bolo do knižnice kúpených ďalších 46 zväzkov kníh. Knihovníkom bol Adama Sochor.

Okresný národný výbor, odbor školstva v Liptovskom Mikuláši navrhol, aby v obci bola odhalená pamätná tabuľa učiteľovi Jánovi Devečkovi pri príležitosti 25. výročia oslobodenia republiky. Plénum miestneho národného výboru s návrhom súhlasilo.

Na čele MNV stál aj v tomto roku Vladimír Trnka, ktorý bol predsedom MNV od roku 1957. Poslancami boli Ján Slabej, tajomník MNV, Jozef Sochor, podredseda MNV, Július Dzuriak, Ján Pavkovček, Želmíra Pavkovčeková, Ján Sochor, Vladimír Vlček, Ján Kitta, Vladimír Gejdoš, Adam Sochor, Milan Haluška, Želmíra Zuzaniaková, Katarína Chudá, Mária Uličná a Ľudmila Gejdošová. Na začiatku roka 1970 podala návrh na rozviazanie pracovného pomeru pracovníčka MNV Jarmila Dzuriaková, ktorá odišla pracovať do Osobitnej školy pre deti rečovo chybné v Jamníku. Vymenila ju Oľga Matejčeková, ktorá bola už pred tým zamestnankyňou MNV. Knihovníkom Miestnej ľudovej knižnice bol v roku 1970 Adam Sochor.

Dňa 15. júna 1970 bola slávnostne odovzdaná vo Vavrišove stavba vodovodu na trase Vavrišovo – Jamník.

V roku 1970 bol do obce kúpený slávnostný pohrebný voz, ktorý mal byť za poplatok požičiavaný pre potreby obyvateľov obce. Za jedno požičanie bol určený poplatok 50 korún. Za požičanie spolu so záprahom sa malo zaplatiť JRD.

 

1971

 

Dňa 30. júla 1971 vypukol požiar v dome Jozefa Zaťku. Vznikol úmyselne vinou majiteľa domu. Privolaní požiarnici požiar lokalizovali, takže na bytovom zariadení vznikla škoda len 500 korún.

Na konci leta 1971 sa začalo s výkopovými prácami pri stavbe vodovodu v obci. Stavba sa začala s niekoľkoročným oneskorením pre nedostatok finančných prostriedkov.

V dňoch 26. a 27. novembra 1971 sa konali voľby do Miestneho národného výboru v Jamníku. Zapísných voličov bolo 350, volieb sa zúčastnilo 348. Za poslancov MNV boli jednomyselne zvolení Vladimír Gejdoš, Želmíra Hurtajová, Jaroslav Kochol, Koloman Krajčuška, Július Matejček, Želmíra Pavkovčeková, Zuzana Pavkovčeková, Július Pavkovček, Jozef Sochor, Vladimír Trnka, Peter Trnka, Ján Trepáč a Dušan Zuzaniak. Ustanovujúce plenárne zasadnutie MNV sa potom uskutočnilo 18. decembra. Na ňom bol za predsedu MNV opäť zvolený Vladimír Trnka, za tajomníka Koloman Krajčuška a za podpredsedu Jozef Sochor. Boli ustanovené aj jednotlivé komisie MNV: komisia pre plánovanie, financovanie a sociálne zabezpečenie s predsedom Jaroslavom Kocholom, komisia pre výstavbu a zveľaďovanie na čele s predsedom Jozef Sochorom a komisia pre ochranu verejného poriadku na čele s Júliusom Pavkovčekom.

Ďalší požiar vypukol 16. decembra 1971 v automatickej výkrmni Jednotného roľníckeho družstva Veľký október v Jamníku vinou zlyhania technického zariadenia. Aj napriek rýchlemu zásahu vznikla škoda takmer za 8 tisíc korún.

V roku 1971 oslávili športovci 50 rokov organizovanej telovýchovy v Jamníku. Futbalisti sa v tomto období vracajú do II. triedy. Mužstvo  obhajovalo farby Jamníka v zložení: Bohuslav Paukovček, Ján Krajčuška, Ján Ivaniš, Milan Haluška, Vladimír Čatloš z Liptovského Petra, Viliam Vyšný, Ján Dzuriak, Vladimír Martinček, Milan Dvorský, Miroslav Matejček, Peter Sedláček, Vladimír Trnka, Ján Bosák z L.Hrádku, Július Porubiak, Jozef Martaus, Vladimír Vyšný, Pavel Krajčuška. V nasledujúcom ročníku sa mužstvo len s veľkým vypätím síl udržalo v II. triede, najmä zásluhou víťazstva v existenčnom zápase s Liptovskou Porúbkou, s ktorou na domácom štadióne zvíťazili 6 : 0.

 

1972

 

Koncom roku sa uskutočnila oprava kultúrneho domu. Bola prevedená výmaľba fasády, obloženie interiéru dreveným obkladom a boli opravené a natreté obloky. Aj keď neboli urobené všetky nutné opravy, na spomenuté účely sa vynaložilo 13 tisíc korún.

Okrem opravy kultúrneho domu sa začalo aj s adaptáciou predajne potravín a pohostinstva. Pre nedostatok materiálu však práce prebiehali len veľmi pomaly. Zväz žien prostredníctvom svojej zástupkyne v MNV Želmíry Pavkovčekovej tlmočil žiadosť na zasadnutiach, aby bola predajňa potravín prestavaná na samoobsluhu.

V roku 1972 pri výkope kanálu na vodovod bola aj s dôvodu dopravnej bezpečnostri rozšírená zatáčka cesty pri MNV. Plénum MNV rokovalo aj o náhrade za pozemok, ktorý pod rozšírenú zatáčku odstúpil majiteľ Ján Matejček.

V tomto roku bolo odsúhlasených 20 tisíc na opravu budovy školy. Práce ešte v auguste neboli vykonané, pretože nebol nájdený dodávateľ stavby. Aby prostriedky neprepadli, bola do školy vyslaná komisia pre výstavbu pri MNV, ktorá mala za úlohu navrhnúť opatrenia tak, aby mohli byť ešte v roku 1972 prostriedky preinvestované.

Predstavitelia Telovýchovnej jednoty sa rozhodli, že postavia šatne na novozriadenom futbalovom štadióne v obci. Vypracovaním projektov bolo poverené Melioračné družstvo v Liptovskom Hrádku. Plány boli na začiatku novembra hotové, ale neprešli schvaľovacím konaním odborov Okresného národného výboru, z dôvodu vážnych nedostatkov v riešení.

 

1973

 

Podľa pokynov organizačného odboru Okresného národného výboru v Liptovskom Mikuláši sa 18. mája 1973  uskutočnila v Jamníku spoločná schôdza zástupcov MNV z Jamníka a Iľanova. Hostí v Jamníku privítal podpredseda MNV Jozef Sochor. Vymenili si medzi sebou skúsenosti. Potom si spolu prezreli obec spolu s objektmi školy a materskej školy.

V roku 1973 sa v obci nacvičovalo divadelné predstavenie. Mládežníci Socialistického zväzu mládeže usporiadali divadelné predstavenie Hľadá sa ženích od Jána Chalupku, ale nepodarilo sa zistiť kedy bolo v skutočnosti aj odohrané.

Na začiatku roka sa filmy v miestnom kine nepremietali, pretože bol pokazený premietací prístroj. V apríli MNV uvoľnilo prostriedky na jeho opravu.

Po ukončení výstavby ihriska, sa prikročilo k výstavbe šatní, sociálnych zariadení, klubovne a zasadačky v jednej budove. Aj keď stavba bola zo začiatku prezentovaná ako stavba šatní, čoskoro bola rozšírená najmä z dôvodu nedostatku priestorov pre činnosť masových organizácií v obci. Stavať sa začalo v máji a do konca roku sa prestavalo 175 tisíc korún na materiály a mzdy. Plénum MNV odhlasovalo, aby každý práceschopný obyvateľ obce od 16-tich rokov veku na tejto stavbe odpracoval povinne v priebehu dvoch rokov 8 hodín zadarmo. Ochota a nadšenie obyvateľom obce nechýbali, tak práce do konca roka prebiehali k úplnej spokojnosti.

V tomto roku sa mala začať stavba chodníkov na hlavnej ulici, ale práce nemohli byť začaté, pretože ešte neboli dokončené všetky vodovodné prípojky (na konci roku 1973 bolo dokončených len 30 prípojok). Zároveň boli obyvatelia obce dôsledne upozorňovaní, aby kanále odpadových vôd nevyúsťovali do potoka alebo kanalizačného zberača cez obec, ale aby si zriaďovali vlastné žumpy. Komisia pre výstavbu MNV mala za úlohu takéto previnenia dosledovať a vinníkov nahlásiť.

V roku 1973 v obci prebehlo viacero kultúrnych akcií: oslavy MDŽ, oslavy 29. výročia SNP, 56. výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie a výstavba ručných prác s názvom „Krása životu“. V júli sa uskutočnil futbalový turnaj za účasti družobného futbalového oddielu TJ Spišský Jamník. Na jeseň 1973 sa v rámci okresnej súťaže o Zlatý štít Liptova, sa zväzák Ladislav Trnka umiestnil na druhom mieste.

V roku 1973 sa mal, po asanovaní váhy na dobytok pred kostolom, postaviť pomník obetiam prvej a druhej svetovej vojny v obci. Tento pomník však nebol nikdy postavený, aj napriek tomu, že sa jeho výstavba presne v týchto miestach plánovala už v 20-tych rokoch 20. storočia.

V tomto roku sa uskutočnilo presťahovanie predajne potravín z domu Potravného družstva do priestorov bývalého rodinného domu, ktorý Jednota kúpila od Laufovcov. Po presťahovaní obchodu bola uskutočnená adaptácia pohostinstva a zariadenia miestnosti pre obchod s mäsom. Výsek mäsa sa tu však ani potom nevykonával, pretože Jednote sa nepodarilo na toto miesto získať pracovnú silu, ktorá by chod prevádzky zabezpečovala.

V roku 1973 sa prvýkrát MNV aktívne pokúsilo zabezpečiť čistotu verejných priestranstiev a to prostredníctvom vydaným všeobecne záväzným nariadením o dodržiavaní poriadku a čistoty v obci. Podľa jeho ustanovení mali dbať, aby neboli poškodené alebo znečistené cesty (škody by v opačnom prípade museli nahradiť), pravidelne čistiť a udržiavať ulicu pred domom, čistiť kanále a jarky pred domami a obyvatelia mali byť povinní chov drobných hospodárskych zvierat zabezpečiť vo svojich dvoroch. Vyhláška zakazovala obyvateľom umiestňovať provizórne garáže, skladovať materiál či umývať autá na verejných priestranstvách. Bolo prísne zakázané aj hádzať odpad do potoka Jamníček. Na odpad MNV určil miesto skládky (Šinkovište). Za nedodržiavanie spomenutých opatrení mala byť previnilcovi uložená pokuta do 500 korún.

 

1974

 

Keďže sa stavba šatní na štadióne TJ začala bez stavebného povolenia a navyše so zmenenými projektmi, funkcionári TJ v januári predložili na Okresný národný výbor v Liptovskom Mikuláši žiadosť o stavebné povolenie. Keďže bol porušený stavebný zákon, Okresný národný výbor, odbor výstavby v Liptovskom Mikuláši ešte v januári stavbu až do odvolania zastavil. Aby sa situácia rozriešil, členovia MNV v Jamníku sa rozhodli vyslať delegáciu na vedenie ONV, aby dohodla riešenie vzniknutej situácie. Rada ONV nakoniec akciu povolila s tým, že sa bude prevádzať len s vlastnými, resp. Združenými finančnými prostriedkami, pretože za nosnú akciu sa v tom čase považovala spojovacia cesta Jamník – Liptovský Ondrej. V roku 1974 sa malo prestavať 1 milión korún, z čoho 500 tisíc dalo ONV zo svojich prostriedkov a 500 mali tvoriť združené prostriedky. Šatne TJ sa stavali v roku 1974 najmä z prostriedkov, ktoré poskytlo na stavbu JRD. V roku 1974 sa prestavalo 605 tisíc korún.

V roku 1974 jamnícki futbalisti zohrali na domácej pôde futbalový zápas so Slovanom Bratislava, vtedajším majstrom Československej socialistickej republiky a víťazom Európskeho pohára. Po krásnom zápase Slovan zvíťazil 7 : 2. Návštevnosť stretnutia bola rekordná a v Jamníku dovtedy nevídaná, keď stretnutie navštívilo dve tisíc divákov.

Medzi členov telovýchovnej jednoty, ktorí sa v tom období pričinili na zvyšovaní úrovne jamníckeho futbalu patrili: Jaroslav Kochol, vtedajší predseda TJ, Ing. Dušan Hric, hráč a tréner, Ondrej Sliacky, brankár a tréner, Tibor Pleva, tréner a hráč, Bohuslav Paukovček, podpredseda TJ a Vladimír Dzuriak, podpredseda futbalového oddielu.

Po odchode Martina Abrháma v roku 1974 sa na 23 rokov stal farárom a správcom evanjelického cirkevného zboru v Liptovskom Petre Michal Hudák. Pôsobil tu až do roku 1997, keď odišiel na zaslúžený odpočinok. V posledných rokoch svojej kňazskej služby zastával aj úrad liptovského seniora.

 

1975               

 

V roku 1975 vzniklo Jednotné roľnícke družstvo československo-sovietskeho priateľstva 1. máj so sídlom v Liptovskom Ondreji, do ktorého patrili dvory: Jamník, Liptovský Ondrej, Jakubovany, Konská, Podtureň, Liptovský Peter a Vavrišovo. Týmto pribudlo k spomínanej výmere 1.961 hektárov poľnohospodárskej pôdy.

V roku 1975 pokračovali práce na stavbe šatní na štadióne TJ. Do začiatku júla bolo ukončené poschodie, bola urobená elektroinštalácia, pred dokončením bolo prízemie, kde bolo treba urobiť vnútorné omietky a dokončiť vonkajšie. Práce boli vykonané v rámci akcie “Z” a budova bola daná do užívania 30. novembra 1975. Hodnota diela sa odhadovala na 852 tisíc korún

Do plánu sa v roku 1975 dostala aj stavba spojovacej cesty Liptovský Ondrej – Jamník. V roku 1975 sa malo preinvestovať až 996 korún. Keďže financií bolo málo, vyčerpalo sa v skutočnosti 888 tisíc, ktoré boli prisunuté z fondu rezerv Okresného národného výboru v Liptovskom Mikuláši. Cesta bola nakoniec dokončená a kolaudácia sa uskutočnila 14. novembra 1975. Celková hodnota odovzdaného diela bola vyčíslená na 4.791 tisíc korún.

Dňa 9. mája 1975 sa na futbalovom štadióne v Jamníku uskutočnil futbalový zápas TJ Jamník – Tj Dukla Liptovský Mikuláš. Veľmi nedôstojné a neprístojné správanie si vynútilo napomenutie nedisciplinovaných fanúšikov TJ Jamník po skončení zápasu prostredníctvom miestneho rozhlasu.

Rozhodnutím bývalého Okresného národného výboru, odboru školstva v Liptovskom Mikuláši číslo Škol.-644/75-TT zo dňa 30. júla 1975 bola v Jamníku od 31. augusta 1975 (k 1. septembru) zrušená Základná deväťročná škola pre 1.-5. ročník a žiaci z Jamníka boli preradení do Základnej deväťročnej školy na Ulici Leninovej (dnes Hradná ul.) v Liptovskom Hrádku. Majetok školy v Jamníku Viliam Pepich odovzdal protokolom riaditeľovi školy v Liptovskom Hrádku Ernestovi Karkošiakovi medzi ktorým boli okrem iného aj diaprojektor, premietací prístroj KP 8 Super, Magnetofón B 44 a rôzne iné knihy a pomôcky. Časť inventáru školy prevzala 7. septembra 1975 pre potreby Materskej školy v Jamníku jej riaditeľka Valéria Durišová.

V letných mesiacoch roku sa v obci uskutočnili oslavy 50. výročia založenia dobrovoľného hasičského zboru v Jamníku. Za účasti požiarnych družstiev z okolitých obcí boli predvedené praktické ukážky z ich činnosti. V slávnostnom roku bolo do požiarneho zboru v obci prijatých ďalších 13 nových členov.

Od  apríla 1975 v rámci obce úspešne pôsobiť ZPOZ (Zbor pre občianske záležitosti), ktorý mal na starosti vítanie detí do života, pripomínanie si okrúhlych životných jubileí občanov. V roku 1975 mala pre účely tejto činnosti adaptovaná jedna miestnosť, ale pre nedostatok finančných prostriedkov sa táto akcia nakoniec neuskutočnila. ZPOZ mal spolu 5 členov (Valéria Ďurišová, Soňa Tomčíková, Slavomír Trnka a Mária Tomčíková) a jeho predsedníčkou bola Želmíra Pavkovčeková.

V roku 1975 sa začalo s výstavbou 4 bytových jednotiek pre JRD Liptovský Ondrej v katastrálnom území obce Jamník. Takisto sa v tomto roku začalo s výstavbou rekreačného strediska Československých aerolínií a rehabilitačno-rekreačného strediska pre n.p. Mier Topoľčany v Račkovej doline.

Dňa 14. novembra 1975 bola skolaudovaná spojovacia cesta medzi Jamníkom a Liptovským Ondrejom v celkovej hodnote 4.791 tisíc korún.

V tomto roku bolo renovované vedenie verejného rozhlasu spolu so zakúpením novej rozhlasovej ústredne.

V roku 1975, aj v spojitosti s oslavami 50. výročia vzniku hasičského zboru v Jamníku, sa činnosť zboru opäť zlepšila. Osláv sa zúčastnili požiarne zbory z Liptovského Hrádku, Liptovskej Porúbky, Liptovského Petra a Jakubovian. Účastníci nastúpili pod vedením veliteľa Viliama Vyšného. Oslavy sa pre nepriaznivé počasie uskutočnili v priestoroch kultúrneho domu. Účastníkov privítal tajomník zboru Ján Trepáč a správu o činnosti od vzniku zboru predniesol Ivan Debnár. Slávnostne sa k účastníkom prihovoril aj predseda Miestneho národného výboru v Jamníku Vladimír Trnka a tajomník okresného výboru Zväzu požiarnej ochrany Ján Lazišťan. V rámci slávnostného programu zástupca Okresného výboru Zväzu požiarnej ochrany odovzdal spomienkové dary žijúcim zakladajúcim členom. Medailu za vernosť dostali Michal Bánik, Ján Tomčík, Dušan Sochor, Ján Kochol, Ján Trepáč a Ján Martinček. Diplomom bola ocenená práca Jána Sochora staršieho, Jána Kochola staršieho, Ivana Debnára, Viliama Vyšného, Jána Trepáča, Jána Matejčeka staršieho, Jána Kochola, Bohuslava Španku, Miloša Pavkovčeka, Jána Martinčeka, Michala Bánika, Jána Zuzaniaka a Jána Benku staršieho.

 

1976

 

Hospodársky dvor v Jamníku sa od roku 1976 špecializuje na výkrm hovädzieho dobytka. V tomto období tu bolo sústredených najprv 700 kusov výkrmového hovädzieho dobytka a neskôr až 1.200 kusov dobytka. V roku 1976 bola v hospodárskom dvore Jamníku dokončená stavba sušiarne BS-6 a tvarovacia linka na výrobu tvarovaných krmív.

Dňa 23. októbra 1976 sa konali voľby no Národného zhromaždenia ako celorepublikového zastupiteľského orgánu a aj do národných výborov. Do voličských zoznamov bolo v Jamníku zapísaných 358 voličov, bolo vydaných 352 hlasovacích lístkov. Do národného výboru bolo zvolených v Jamníku 15 členov: Ema Debnárová, pavel Dzuriak, Valéria Durišová, Jaroslav Kochol, Koloman Krajčuška, Vladimír Gajdoš, Július Matejček, Július Pavkovček, Želmíra Pavkovčeková, Milan Sochor, Vladimír Trnka, Peter Trnka ml., Ján Trepáč, Anna Vyšná, Zuzana Vyšná. Za predsedu MNV bol opäť zvolený Vladimír Trnka, za tajomníka MNV bol zvolený Koloman Krajčuška, za podpredsedu Jaroslav Kochol. Predsedom komisie pre verejný poriadok sa stal Július Pavkovček, predsedom finančnej komisie Zuzana Vyšná, predsedom komisie pre výstavbu a zveľaďovanie Milan Sochor a predsedom komisie pre mládež a telesnú výchovu Jaroslav Kochol.

V roku 1976 sa začali terénne úpravy na mieste stavby lyžiarskeho vleku v obci. Bol postavený za prostriedky poskytnuté Okresným výborom Československého zväzu telovýchovy a práce vykonali členovia telovýchovnej jednoty brigádnicky.

V rámci telovýchovnej jednoty pracoval aj turistický oddiel (Pavel Krajčuška, Dušan Španko, Július Kováč, Ján Uličný), volejbalový oddiel pod vedením Keřku z L.Petra, z ktorého sa mladšie žiačky prebojovali až do krajskej súťaže a oddiel základnej rekreačnej telesnej výchovy, ktorého zakladajúcimi členkami v roku 1976 boli: Oľga Mancová, Štefánia Paukovčeková, Milota Matejčeková, Anna Halušková, Oľga Kováčová, Eva Španková, Mária Trnková a Elena Gejdošová.

V tomto roku sa opäť hovorilo o nutnosti asanácie mostovej váhy pri hlavnej ceste, ktorá patrili družstvu. Mala byť odstránená v čo najkratšom čase. Bolo potrebné tiež zriadiť trvalú elektrickú prípojku k objektom na futbalovom štadióne. Prvý krát v roku 1976 zaznela myšlienka o stavbe garáže pre autobus telovýchovy, aj napriek tomu, že telovýchova zatiaľ nevlastnila ani autobus. V roku 1976 sa mala opraviť aj strecha na požiarnej zbrojnici, ale aj napriek prísunu finančných prostriedkov z rozpočtu Okresného národného výboru v Liptovskom Mikuláši sa pre krátkosť času na výber dodávateľa rekonštrukcia neuskutočnila.

 

1977

 

V 70-tych a 80-tych rokoch sa družstvo úspešne zúčastňovalo takzvaných Dní novej techniky. V roku 1980 uskutočnil Ústav pre vedeckú sústavu hospodárenia v Liptovskom Hrádku takéto podujatie na prezentáciu výkrmu hovädzieho dobytka v novovybudovaných priestoroch v hospodárskom dvore jednotného roľníckeho družstva v Jamníku.

Opäť sa otvorila otázka nutnej rekonštrukcie budovy bývalej školy, kde sídlila materská škola. Rekonštrukcia bola nutná najmä v prípade strešnej krytiny a rovnako aj z dôvodu zriadenia celodennej starostlivosti. V roku 1977 v bývalom školskom byte bola skromne zariadená obradná miestnosť Zboru pre občianske záležitosti.

V roku 1977 sa pripravovali projekty na výstavbu chodníkov v obci v akcii „Z“. Dokumentáciu vypracoval Agrostav Banská Bystrica.

Do funkcie veliteľa požiarneho zboru v Jamníku bol od 4. novembra 1977 menovaný Viliam Vyšný.

V roku 1977 začali práce na stavbe lyžiarskeho vleku VL 200. Stavba bola v tomto roku zaradená do akcie „Z“ a boli na ňu poukázané prostriedky vo výške 20 tisíc korún. Na úprave priestranstiev odpracovali členovia telovýchovnej jednoty 450 hodín.

 

Lyžiarsky vlek bol vybudovaný na južnom okraji pasienky zvanej Pastovník, kde sa lyžovalo aj pred jeho vybudovaním. Svah je obrátený na západ s miernym spádom a končí sa pri potoku. Dĺžka vleku bola 166 metrov. Dĺžkové a výškové zameranie pre vyhotovenie projektu urobil geodet Jaroslav Duriš. Projekčné práce bezplatne vykonal Vladimír Vlček. Lyžiarska trať bola osvetlená neónovými svietidlami, takže sa dalo lyžovať aj večer. Osvetlenie bolo napojené na pouličné osvetlenie obce. Všetky práce boli vykonané brigádnicky a bezplatne. O vybudovanie areálu sa najviac zaslúžili: Bohuš Paukovček, Peter Sedláček, Jaroslav Kochol, Ján Uličný, Vladimír Matejček, Vladimír Vlček a ďalší. Pozitívnym výsledkom vybudovania areálu bolo to, že sa vtedajšia mladá generácia naučila lyžovať. Pavel Pukovček a Oľga Sedláčková sa pod vedením trénerov Bohuslava Paukovčeka aIng. Miroslava Vlčeka zúčastňovali lyžiarskych pretekov dorastu v okrese. V areáli sa lyžovalo zadarmo a stalo sa populárnym do tej miery, že 2 krát boli na svahu usporiadané lyžiarske preteky a karneval masiek. Pre obsluhu vleku bola dovezená chatka. Po počiatočnej eufórii chceli velk prevádzkovať Ján Uličný a Dušan Španko, ale ich zámery stroskotali na nezáujme mladej generácie o lyžovanie, ale aj na nedostatku snehu počas miernych zím. Celý areál je dnes zničený a nepoužiteľný.[1]

 

Požiar v drevárni Evy Krajčuškovej 24. novembra 1977 vypukol pri nedbalom vysypaní popola. Škoda po jeho lokalizovaní bola vyčíslená na 3 500 korún.

V roku 1977 komisia pre výstavbu pri MNV vydala stavebné povolenia na prístavbu rodinných domov Jozefa Fašanoka a Milana Halušku. Búracie povolenie bolo vydané pre p. Markovú.

 

1978

 

Na jar 1978 sa začalo s prestavbou bývalej národnej školy na materskú školu s celodennou starostlivosťou. Materská škola bola počas týchto prác prevádzkovaná v priestoroch školského bytu, odkiaľ sa načas odsťahovala aj miestnosť Zboru pre občianske záležitosti. Práce prevádzal Okresný stavebný podnik v Liptovskom Mikuláši.

Pre nedostatok finančných prostriedkov sa aj napriek plánu v obci nezačali stavať chodníky. Komisia MNV pre výstavbu vydala v roku 1978 stavebné povolenia na prístavbu rodinného domu Miroslava Matejčeka, Ivana Debnára. Peter Trnka ml. a Pavel Ďuriš žiadali o pridelenie pozemku na novostavbu rodinného domu. Komisia zároveň upozornila Zuzanu Marendiakovú, aby zabezpečila odstránenie stavby starej sýpky v jej vlastníctve, ktorá ohrozovala bezpečnosť.

V rokoch 1978-1979 sa v III. triede mužov umiestnili stolnotenisti z Jamníka na 6. mieste spomedzi 12 družstiev. Jamnícke družstvo reprezentovalo obec v zložení: Ján Ivaniš, Milan Haluška, Vladimír Martinček, Ján Sochor, Vendelín Berník a Ľubomír Dzuriak.

 

1979

 

Od konca roku 1979 začala v obci pôsobiť novozostavená rada osvetovej besedy. Jej vekový priemer bol 26 rokov. Na čele osvetovej besedy stál Ján Benko.

V obci začal pod vedením Ľubice Gejdošovej pracovať rozhlasový krúžok. Pod jej vedením bolo v miestnom rozhlase v roku 1979 odvysielaných 12 rozhlasových relácií. Ďalšími členmi krúžku boli: Jana Slabejová, Ľubica Devečková a Iva Pavkovčeková. V obci pracoval aj krúžok cvičeniek ZRTV pod vedením Oľgy Mancovej.

V roku sa ukázala nutnosť generálnej opravy štátnej komunikácie cez obec až k dvoru JRD. Štátne cesty aj napriek žiadosti MNV nemohli rekonštrukciu urobiť, pretože akcia nebola plánovaná vo výdavkoch na rok 1979. Rekonštrukcia cesty cez Jamník sa teda odložila na nasledujúci rok.

Členovia MNV čoraz častejšie upozorňovali na neporiadok v obci spôsobený najmä voľným chovom drobných hospodárskych zvierat na verejných priestranstvách a vytváraním nedovolených skládok najmä v blízkosti Jamníčka. Niekoľkokrát bolo upozorňované aj na obyvateľov cigánskeho pôvodu v obci, ktorí si skládku vytvorili na dvore. Zápach zo zhnitého odpadu a pri daždivom počasí dolu ulicou stekajúce potoky zapáchajúcej tekutiny znepríjemňovali život celej hornej časti obce.

V roku 1979 stavebná komisia pridelila stavebný pozemok Pavlovi Dzuriakovi na stavbu rodinného domu. So stanoviskom komisie však nesúhlasila Anna a Ďurišová, ktorá komisii napísala sťažnosť a žiadala majetkoprávne vysporiadať pozemok.

 

1980

 

Rada Okresného národného výboru v Liptovskom Mikuláši na svojom zasadnutí rozhodla, že medzi malé obce, ktoré by sa mali v krátkom čase integrovať k väčším obciam či mestám by mal patriť aj Jamník. Na základe tohto rozhodnutia sa stretli na schôdzach Dedinská organizácia KSS v Jamníku 16. mája 1980 a plénum Miestneho národného výboru v Jamníku 30. mája 1980. Na týchto schôdzach bol vyjadrený súhlas s takýmto krokom, ale skoro jednomyseľne sa zástupcovia obce a komunistickej strany vyslovili za integráciu Jamníka k mestu Liptovský Hrádok. Na schôdzu MNV sa 27. júna 1980 dostavil aj zástupca Mestské národného výboru v Liptovskom Hrádku Branislav Repček, ktorý prítomným obyvateľom obce vysvetlil podmienky a dôvody integrácie, a odpovedal občanom na rôzne otázky súvisiace s touto problematikou. Väčšina prítomných s takouto formou integrácie súhlasila. Ako dôvody integrácie boli uvedené: väčšina obyvateľov obce pracuje v Liptovskom Hrádku, služby obec nemá a sú zabezpečované tiež v L. Hrádku, občania obce využívajú aj obchodnú sieť v meste, doprava z Jamníka sa križuje práve v Liptovskom Hrádku. Integráciou sa mali zabezpečiť lepšie predpoklady pre rozsiahlejšiu výstavbu v obci.

JRD v Liptovskom Ondreji  sa od apríla 1980 snažilo získať súhlas k zúrodňovaniu pasienkových plôch, ktoré boli väčšinou už dávno zalesnené samonáletmi. O zúrodňovanie sa snažili najmä v lokalitách Duchy a Jamnícke lúky.

Dňa 3. decembra 1980 Miestny národný výbor v Jamníku vydal povolenie Jednotnému roľníckemu družstvu v Liptovskom Ondreji povolenie na výrub stromov v lokalite „Duchy“ na základe realizačnej dokumentácie v rámci zúrodnenia, vypracovanej Agrostavom v Liptovskom Hrádku. Podmienkou bolo dodržanie vymedzeného priestoru, ktorý bol z jednej strany ohraničený navrhovanou štátnou prírodnou rezerváciou „Švihrovské rašeliniská“. Družstvo bolo povinné viesť presnú evidenciu o vyťaženej drevnej hmote spolu s kubatúrou vyznačených kmeňov. Vyťaženú drevnú hmotu malo JRD ponúknuť Lesnému závodu v Liptovskom Hrádku. V prípade, že by tento závod ponuku odmietol, malo byť vyťažené drevo ponúkané obyvateľom obce Jamník za primeranú protihodnotu v rámci zásobovania obyvateľstva palivovým drevom.

Na základe tohto rozhodnutia boli nenávratne zničené ďalšie lesné plochy v katastrálnom území Jamníka, čo poznačilo vzhľad celej oblasti na celé desaťročia.

V sedemdesiatych rokoch sa začalo rozvíjať aj zjazdové lyžovanie, a aktivity športovcom na tomto poli v roku 1980 vyústili do dobudovania lyžiarskeho vleku. V roku 1980 členky oddielu Základnej rekreačnej telesnej výchovy Oľga Mancová, Mária Trnková, Eva Dzuriaková a Iveta Dzuriaková reprezentovali obec až na celoštátnej spartakiáde na Strahovskom štadióne v Prahe.

V roku 1980 prebehlo k 1. novembru celoštátne sčítanie ľudí, domov a bytov. Na základe zistených údajov mali byť založené centrálne registre obyvateľov.

V roku 1980 sa poslanci Miestneho národného výboru snažili získať finančné prostriedky na opravu kultúrneho domu od jednotného roľníckeho družstva a okresného národného výboru.

Obec na jeseň 1980 navštívil redaktor denníka Pravda za účelom opísania situácie s rekonštrukciou materskej školy, ktorá sa vliekla už druhý rok a doposiaľ nebola v prevádzke.

Na úpravu kanála pred pohostinstvom bol v lete pripravený stavebný materiál a stavba, ktorú uskutočňoval Agrostav Liptovský Hrádok bola ukončená do konca roka 1980.

 

1981

 

V roku 1981 bola dokončená prestavba materskej školy tak ,aby mohla zabezpečovať celodennú starostlivosť, a nie poldennú ako dovtedy.

V roku 1981 sa konali voľby do zastupiteľských orgánov v republike. Vo volebnom zozname bolo zapísaných v Jamníku 334 voličov, voliť prišiel rovnaký počet. V Jamníku boli do radov poslancov MNV zvolení: Ema Debnárová, Valéria Ďurišová, Pavel Dzuriak, Július Dzuriak, Eva Dzuriaková, Peter Gajdoš, Jaroslav Kochol, Oľga Kováčová,, Július Pavkovček, Miroslav Slabej, Milan Sochor, Salvomír Trnka, Ján Trepáč, Zuzana Vyšná a Ing. Ján Veselovský. Do funkcie predsedu MNV bol po dlhoročnom predsedovi Vladimírovi Trnkovi zvolený Július Dzuriak. Agendu starý predseda odovzdal novému 7. júla 1981 za prítomnosti pracovníkov Okresného národného výboru v Liptovskom Mikuláši. Tajomníkom MNV bol zvolený Jaroslav Kochol. Predsedom komisie na ochranu verejného poriadku sa stal opäť Július Pavkovček, predsedom komisie pre výstavbu a zveľaďovanie opäť Milan Sochor a za predsedu komisie pre mládež a telovýchovu Slavomír Trnka.

V dňoch 17. – 19. júla 1981 sa v obci uskutočnili oslavy 60. výročia telovýchovy a športu v Jamníku. Trojdňový bohatý program sa začínal piatkom a končil nedeľou. Pozostával z výstavy, slávnostnej akadémie a futbalového turnaja, na ktorom sa zúčastnili družstvá z Vavrišova, Dovalova, Liptovskej Porúbky, Važca, (Spišského) Jamníka, Bratislavy, Chocne a domáci. V rámci týchto osláv si zahrali v spomienkovom zápase veteráni z Jamníka a Važca, tak ako v jubilejnom roku 1921.

Plénum MNV na svojom zasadnutí schválilo zakúpenie staršieho traktora pre potreby obce. Predseda Vladimír Trnka mal s JRD prejednať takúto možnosť.

Jaroslav Kochol bol plénom MNV poverený prejednať s dodávateľmi Okresným stavebným podnikom a Robstavom v Liptovskom Mikuláši termín dokončenia prestavby materskej školy v obci. Jej konečnému otvoreniu aj po ukončení stavebných prác bránilo viacero stavebných závad. Kolaudačné závady nakoniec museli odstrániť obyvatelia obce v akcii „Z“.

Občanmi aj poslancami bolo čoraz častejšie upozorňované na problém vypúšťania močovky jednotným roľníckym družstvom do potoka Jamníček.

 

1982

 

V roku 1982 bol Okresným národným výborom, odborom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v Liptovskom Mikuláši z poľnohospodárskej pôdy vyňatý pozemok na stavbu 5-triedneho učebňového pavilónu pre Základnú školu internátnu pre chybne hovoriacich v Jamníku.

V roku 1982 bola predsedkyňou ZPOZ-u Želmíra Pavkovčeková a členovia: Oľga Kováčová, Valéria Ďurišová, Zlatica Dzuriaková, Slavomír Trnka, Ivan Debnár a Soňa Tomčíková. V roku 1982 privítal zbor do života dvojičky Danku a Janku Gajdošové, pripravil zlatú svadbu pre manželov Matejčekovcov. V rámci kultúrneho programu v kultúrnom dome vystúpili deti z materskej školy, členka spevokolu z Liptovského Petra.

V obci fungovala aj osvetová beseda, do októbra 1982 bol jej predsedom Ján Benko a od novembra 1982 Pavel Dzuriak. V rokoch 1980-1982 funkciu pokladníka vykonával Branislav Vlček. V roku 1982 usporiadala osvetová beseda divadelné predstavenie, na ktorom sa predstavili ochotníci z Liptovskej Porúbky.

Dňa 15. augusta 1982 bol komisiou pre mládež a telovýchovu pod vedením Slavomíra Trnku zorganizovaný pochod za zdravím na zaniknuté obce Svätý Duch, Čutkovo a Danišovo spojené s výkladom o dejinách obcí.

V roku 1982 sa začalo opäť s opravou kultúrneho domu. Pre nedostatok financií sa však tieto práce veľmi rýchlo ukončili. Veľké problémy spôsobovala stavebnej komisii MNV čierna výstavba obyvateľov cigánskeho pôvodu v obci, aj napriek striktnému zákazu. V budúcnosti mali byť takéto stavby dôsledne likvidované.

V roku 1982 sa začalo konečne s prekládkou kanála cez obec s použitím betónových rúr a zabetónovaním chodníkov v dĺžke 700 metrov. Do konca augusta bola hotová I. etapa stavby, prekrytie od internátnej školy po duby v strede obce. Začalo sa aj s rekonštrukciou verejného osvetlenia a opravou miestneho rozhlasu.

Na základe rozhodnutia Okresného národného výboru, odboru výstavby a územného plánovania v Liptovskom Mikuláši č. ÚP-1292/1982 z 24. augusta 1982 bola v k. ú. Jamník  a k. ú. Pribylina – Račkova dolina vyhlásená stavebná uzávera v súvislosti s plánovanou výstavbou vodnej nádrže na Račkovom potoku.. To v praxi znamenalo zakázanie akýchkoľvek stavebných prác, ktoré vyžadovali stavebné povolenie a ktoré by mohli predĺžiť životnosť už stojacich objektov, zákaz vytvárania akýchkoľvek skládok a zákaz používania chemických prípravkov v poľnohospodárstve. Výnimku mohol povoliť len Okresný národný výbor po predchádzajúcom súhlase vyšších orgánov. Stavebnou uzáverou boli bezprostredne dotknuté len chaty v extraviláne obce v Jamníckej a Račkovej doline medzi Barancom, žiarskym sedlom a Ostrým Roháčom na jednej strane a Kečkou, Magurou, Ježovou, Nižnou Bystrou a Bystrou na strane druhej.

V tomto roku bolo zriadené autobusové spojenie aj s bytovkami pri hospodárskom dvore Jamník. Boli zároveň niektoré nerentabilné spoje zrušené a niektoré boli zosúladené v súvislosti dochádzky detí do školy v Liptovskom Hrádku.

 

1983

 

V 80-tych rokoch sa zlepšilo materiálne zabezpečenie Zboru požiarnej ochrany, základnej organizácie v Jamníku. V roku 1983 získal od požiarnikov v Liptovskom Petre nákladné auto s plachtou značky Praga A-150 v hodnote 59 508 korún (výmena sa „de facto“ uskutočnila skôr) a novú pojazdnú motorovú striekačku PPS-12R v hodnote 27 245,50 korún.

V roku 1983 vydal Okresný národný výbor, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v Liptovskom Mikuláši rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy pre účely výstavby regulačnej stanice plynu a príjazdovej cesty.

Koncom 70-tych a začiatkom 80-tych rokov sa o slovo hlási ďalšia futbalová generácia. Medzníkom bol ročník 1983-1984, keď sa jamnícki futbalisti stali majstrami okresu. Žiaľ kvalifikačné zápasy s Ľubochňou, prehra v prvom zápase a remíza v druhom, Jamníku prekazili postup do 1.B triedy. Kvalitné mužstvo vtedy tvorili: Ing.T.Šašinka, Ing.M.Dvorský, T.Pleva, V.Handrk, Ing.M.Tonka, Ing.Z.Matoušek, Ing.S.Šupej, V.Trnka, I.Trnka, J.Vyšný, Š.Bereš, M.Bistiak, J.Paukovček, D.Čatloš a J.Handrk.

V roku 1983 situácia so znečisťovaním obce občanmi cigánskeho pôvodu vyústila do viacerých sťažností a celú vec musel riešiť Okresný národný výbor v Liptovskom Mikuláši v spolupráci s MNV v Jamníku.

 

1984

 

V roku 1984 bol predĺžený miestny rozhlas až k bytovkám pri hospodárskom dvore JRD v Jamníku. Bola zrekonštruovaná elektrická sieť, v súvislosti s jej zahustením, pretože časté výpadky elektrického prúdu, poruchy a znižovanie napätia v sieti strpčovali život obyvateľom obce.

V tomto roku sa od mája pokračovalo s preložkou kanalizácie a so stavbou chodníkov cez obec. Pretože mechanizmy boli v priebehu bežného pracovného času úplne vyťažené, predseda MNV Július Dzuriak s vedením podniku Agrostav v Liptovskom Hrádku zariadil, aby mohli byť podľa možností a potreby využité aj po pracovnom čase. Obyvatelia na tejto stavbe pracovali v rámci takzvaných sobôt pracovnej cti. V rámci týchto sobôt sa vykonalo množstvo práce. Opäť sa na rokovanie dostávala otázka rekonštrukcie kultúrneho domu, školského bytu pre účely využitia ZPOZ-om. Začalo sa konanie aj vo veci zabezpečenia rozvodu obecného rozhlasu na nižný koniec obce. Obyvatelia obce aj poslanci sa snažili, aby sa do akcie „Z“ v obci zaradila aj stavba predajne ovocia – zeleniny, zateplenie kancelárií MNV a postavenie pamätníka obetiam vojny..

V roku 1944 sa v obci aj v celej republike oslavovalo 40. výročie SNP. Všetky kultúrne a športové podujatia sa v obci Jamník na návrh Slavomíra Trnku niesli v znamení týchto osláv.

 

1985     

 

Podľa údajov zo zápisnice o metodickej návšteve pracovníčok Okresnej knižnice G. F. Belopotockého v Liptovskom Mikuláši v Miestnej ľudovej knižnici v Jamníku z 30. marca 1985 bol stav knižného fondu knižnice 2242 zväzkov v hodnote 47 035 korún. Z toho marxisticko-leninská literatúra bola 201 zv., náučná literatúra pre dospelých 161 zv., krásna literatúra 1016  zv., náučná literatúra pre mládež 46 zv. a krásna literatúra pre mládež 818 zv. Ku koncu roku 1984 evidovala knižnica 48 čitateľov.

V roku 1985 vydal Stredoslovenský krajský národný výbor, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v Banskej Bystrici rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy pre účely výstavby letiska poľnohospodárskeho družstva v Liptovskom Ondreji v katastrálnom území obcí Jamník a Jakubovany.

Situácia so znečistením Jamníčka bola od polovice 80-tych rokov čoraz horšia. V roku 1985 musel miestny národný výbor v spolupráci s Okresným národným výborom v Liptovskom Mikuláši niekoľkokrát riešiť aj sťažnosti občanov na JRD Liptovský Ondrej na znečisťovanie toku potoka Jamníček vytekajúcou močovkou. JRD boli uložené termíny na odstránenie presakujúcej močovky – pravidelný vývoz žumpy pri poľnom hnojisku, prípravu hnojiva Vitanum pripravovať na bezpečných plochách, aby nedošlo k úniku do podzemných vôd,, močovkovú závlahu prevádzkovať tak aby neboli ohrozené povrchový tok potoka Jamníček. Ďalšie žiadosti Okresný národný výbor v Liptovskom Mikuláši pre nedostatok konkrétnych dôkazom riešil ako neopodstatnené.

SNP sa pravidelne každoročne oslavovalo. Viac však pribúdalo neformálnych podujatí, ktoré mali nevtieravou formou pripomenúť udalosti z roku 1944. V tomto roku telovýchovná jednota, MNV v spolupráci s JRD usporiadali úspešne beh SNP pod názvom „Večerné kritérium“.

V roku 1985 vydal Okresný národný výbor, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v Liptovskom Mikuláši rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy pre účely výstavby vodojemu pre Mier n.p. Topoľčany.

V 80-tych rokoch sa začal venovať väčšia starostlivosť vodným zdrojom . Dôsledkom toho bol v obci vykonaný súpis studní v tomto roku. V súpise bolo uvedených v obci 31 studní, z toho nevyhovujúcich boli dve studne, vo veľmi dobrom  a dobrom stave bolo 21 studní. Ostatné studne si vyžadovali opravu. Obecných studní s ručnou pumpou bolo 5.

Vojenská posádka na Mokradi spôsobovala obyvateľom obce vrásky. Najčastejším problémom bolo rušenie nočného kľudu či verejného poriadku podnapitými vojakmi prechádzajúcimi z miestneho pohostinstva cez obec do kasární. No v roku 1985 vygradoval iný problém. Správa vojenských objektov na Mokradi a náčelník Vysokej vojenskej školy v Liptovskom Mikuláši bola niekoľkokrát v priebehu roka vyzvaná, aby odstránila smeti pri príjazdovej ceste do Jamníka a aby usmernila parkovanie a aby zamedzila parkovanie áut v blízkosti tejto cesty, pretože obmedzovali premávku na ceste.

 

1986               

 

V dňoch 23. a 24. mája 1986 sa uskutočnili voľby do zastupiteľských orgánov v republike. Za poslancov MNV v Jamníku boli zvolení: Pavel Ďuriš, Valéria Ďurišová, Pavel Dzuriak, Peter Gejdoš, Oľga Kováčová, Zuzana Kováčová, Jana Krajčušková, Peter Matejček, Fedor Pavkovček, Ivan Trnka, Vladimír Trnka, Slavomír Trnka, Ján Vyšný a Zuzana Vyšná. Za predsedu MNV bol zvolený Pavel Dzuriak, za podpredsedu Slavomíra Trnka, za tajomníka Peter Matejček. Bola zvolená aj päťčlenná rada MNV v zložení: Pavel Dzuriak, Slavomír Trnka, Peter Matejček, Oľga Kováčová, Vladimír Trnka. Predsedom komisie na ochranu verejného poriadku sa stal Fedor Pavkovček, predsedom komisie pre výstavbu a zveľaďovanie sa stal Ivan Trnka, a predsedom komisie pre mládež a telesnú výchovu Vladimír Trnka. Do funkcie riaditeľa Miestneho osvetového strediska bol menovaný Ing. Július Matejček.

Podľa výskytu minerálnych prameňov boli už dávnejšie boli vyslovené dohady o existencii termálnych prameňov v katastrálnom území obce. Aj v súvislosti s týmito predpokladmi bol v roku 1986 v čase od 1. mája do 30. septembra bol v k. ú. Jamník vykonaný národným podnikom Geofyzika v Brne geofyzikálny prieskum s vrtmi v hĺbke 30 metrov, s použitím seizmických vĺn vyvolaných náložou           s veľkosťou 7 – 21 kg. Prieskum bol vykonaný na objednávku Geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave.

V tomto roku sa začali aj rokovania a posudzovanie projektov pre výstavbu vodojemu pre chatu Mier Topoľčany v k. ú. Jamník v Račkovej Doline. Správa rádiokomunikácií informovala národný výbor o výstavbe vysielačov v k. ú. Jamník (parc. 712)

V roku 1986 s platnosťou od 1. júla sa konečne podarilo vyhlásiť chránené územie – Štátnu prírodnú rezerváciu Švihrová.

V roku 1986 sa pokračovalo v zakrytí kanalizačného jarku cez obec v akcii „Z“. Popri zamýšľanej rekonštrukcii sa uvažovalo aj o rozšírení kultúrneho domu, pretože prestávala kapacitne vyhovovať a ako sa v dobových dokumentoch uvádza, jeho stav bol doslova „hrozný“. V 3. štvrťroku sa nakoniec rozhodlo, že kultúrny dom sa bude rekonštruovať v akcii „Z“ v nasledujúcom roku. Na prípravu akcie bola určená špeciálna komisia pri MNV na čele s Ing. Dušanom Ďurišom. Skládku miestneho dopadu udržoval Dušan Španko.

V rámci športu fungoval na dobrej úrovni futbal, ale aj stolný tenis či ZRTV pod vedením O. Mancovej. Stagnovala práca lyžiarskeho oddielu a turistického oddielu. Aj keď v obmedzenej miere pracoval aj v roku 1986 v obci rozhlasový krúžok. Jeho členovia pripravili pre obyvateľov obce viac ako 30 relácií do miestneho rozhlasu.

Po veľkej devastácii lesných plôch ospravedlnenej zúrodňovaním sa v roku 1986 JRD Liptovský Ondrej snažilo opäť získať súhlas o ďalší výrub stromov v k. ú. Jamník v súvislosti s rozšírením využívania pasienkov a lúk. MNV však súhlas na výrub porastu v navrhovaných lokalitách odmietol.

Na zasadnutí pléna MNV sa okrem iného konštatovalo, že obecná kronika sa nevedie už 15 rokov. Na doplnenie údajov sa podujal poslanec Pavel Dzuriak. Rada MNV sa na základe týchto skutočností rozhodla Pavla Dzuriaka menovať kronikárom obce.

Na základe viacerých sťažností obyvateľov obce bol plénom MNV vyslovený návrh na odvolanie vodiča Daniela Palaja z autobusovej linky Jamník – Liptovský Hrádok a späť. Tento návrh bol spôsobený vulgárnym správaním vodiča, plénum dôsledne trvalo na jeho odvolaní s okamžitou platnosťou.

Občan Jamníka Jaroslav Jozefček dostal pochvalný list za zodpovedné plnenie úloh politickej prípravy počas vojenského cvičenia. List mu bol verejne odovzdaný na zasadnutí pléna MNV dňa 10. októbra 1986.

Na jednom zo zasadnutí MNV tajomníčka ZPOZ-u Soňa Tomčíková prečítala správu o činnosti za rok 1986. ZPOZ privítal v roku 1986 8 detí do života, bolo prečítaných 7 rozlúčok so zosnulými na cirkevnom pohrebe. Členovia ZPOZ-u navštívili 27 jubilantov v rámci bežného jubilea a 18 jubilantov v rámci okrúhleho životného jubilea a iné akcie. V SPOZ-e v tomto období pracovali aj: Želmíra Pavkovčeková, predsedníčka, Ivan Debnár, Valéria Ďurišová, Oľga Kováčová, a Katarína Sochorová, členovia.Pamätnú knihu ZPOZ-u viedla v tom čase Eva Anlaufová.

 

1987

 

Požiar nebol neznámym druhom katastrofy ani v tomto období. Dňa 22. októbra 1987 horela hospodárska budova Johany Socháňovej. V bezprostrednom nebezpečenstve sa ocitol aj jej dom. Požiar spôsobil škodu okolo 5 tisíc korún. Rýchlym zásahom požiarnych jednotiek z Liptovského Mikuláša a Liptovského Hrádku s aktívnou pomocou domácich požiarnikov a závodnej požiarnej jednotky z Tesly Liptovský Hrádok sa podarilo pred plameňmi podarilo dom zachrániť. Na hospodárskej budove zhorela strecha spolu s uskladneným materiálom v podkroví. Príčinu požiaru sa nepodarilo zistiť.

Okresný národný výbor, odbor pozemkový, lesného a vodného hospodárstva trvalo vyňal na základe predchádzajúceho súhlasu Krajského národného výboru v Banskej Bystrici nehnuteľnosti v K. ú. Jamník a k. ú. Jakubovany  pre stavbu družstevného letiska. Súhlas družstvo dostalo už v roku 1985, ale výstavba sa neuskutočnila.

V roku 1987 MNV previedlo vyradenú rozhlasovú ústredňu z roku 1949 do majetku telovýchovnej jednoty JRD 1. máj Jamník.

V tomto roku prebehli veľkolepé oslavy 700. výročia prvej písomnej zmienky o obci s bohatým programom. V rámci osláv bola usporiadaná výstavka ručných prác, výstava k histórii obce, kultúrny a športový program. Pri príležitosti tohto výročia sa 25. júla 1987 uskutočnilo slávnostné zasadnutie pléna MNV s účasťou poslancov a hostí: predsedu JRD a poslanca SNR Jána Blcháča, riaditeľa Agrostavu Milana Bobrovčana, p. Farakšovského, predsedu MNV v Spišskom Jamníku a ďalších. Slávnostné zasadnutie otvoril poslanec a podpredseda MNV Slavomír Trnka. V kultúrnom programe vystúpili deti z materskej školy. Slávnostný referát predniesol predseda MNV Pavel Dzuriak a čestné uznania za aktívnu účasť na budovaní obce dostali: Vladimír Gejdoš, Želmíra Pavkovčeková, Miloš Pavkovček, Michal Bánik, Jaroslav Kochol, Ján Kostovič, Mária Slabejová, Ján benko, Ján Kochol st., Anna Trnková, Koloman Krajčuška a Vladimír Trnka.

Aj v roku 1987 pokračovala práca na osádzaní betónových rúr v kanalizačnom jarku vedúcom cez obec. Rekonštrukcia kultúrneho domu sa v roku 1987 podľa plánu nezačala, pretože nebol dostatok finančných prostriedkov.

Začalo sa s vysporadúvaním 10 stavebných pozemkov pre individuálnu bytovú výstavbu. Štyri pozemky pre individuálnu bytovú výstavbu boli pridelené Jánovi Zacharovi (384/4), Jánovi Sochorovi (211/3), Ing. Jánovi Sochorovi (384/3) a Vladimírovi Jakubčiakovi (211/2), ktorí tu v krátkom čase mali začať stavať rodinné domy. Rada MNV v k.ú. Jamník pridelila aj stavebný pozemok parc. č. EN 757/24 s výmerov 100 m2 pre Jána Blcháča na stavbu rekreačnej chaty.

Rada MNV na svojom zasadnutí schválila do požiarneho zboru nových funkcionárov: Jaroslava Matejčeka, veliteľa DVPZ, Pavla Dzuriaka, strojníka DVPZ, Jána Dzuriaka, preventivára DVPZ a požiarne družstvo v počte 8 členov. Krátko na to bol však do funkcie veliteľa ustanovený Stanislav Vlček, Júliusa Pavkovčeka do funkcie strojníka a Pavla Ďuriša do funckie preventivára. Zároveň boli predchádzajúci funkcionári odvolaní.

Pamätnú knihu ZPOZ-u v tomto roku viedla Katarína Sochorová.

 

1988

 

Výstavba v obci stagnovala od začiatku 70-tych rokov. Nové domy sa nestavali a staré chátrali. Po dlhšej časovej prestávke v oblasti individuálnej bytovej výstavby sa na konci 80-tych rokov v obci pohli ľady. Okresný národný výbor, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v Liptovskom Mikuláši vydal 3. januára 1988 rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy z pôdneho fondu pre výstavbu 10 rodinných domov v obci.

V obci okrem funkčného ZPOZ-u so starým členstvom, začal už v roku 1987 pôsobiť Miestne osvetové stredisko na čele s Ing. Júliusom Matejčekom. Osvetové stredisko organizovalo prednášky, diskotéky, tanečné zábavy, zastrešilo rozhlasový krúžok a miestnu knižnicu.

Už v predchádzajúcom roku sa začali vypracovávať projekty na opravu kultúrneho domu. Pre nedostatok financií bol však rekonštrukcia v nedohľadne. V roku 1988 bolo získaných 200 tisíc na obnovu kultúrneho domu, pokračovalo sa v zakrytí kanála cez obec, vysadilo sa vyše 100 kusov okrasných drevín a pod cintorínom 300 kusov listnatých a ihličnatých stromov. Boli zakúpené lavičky na verejné priestranstvá. Na zasadnutiach pléna MNV sa navrhovalo rozšíriť cintorín a zriadiť tu urnový hájik. Rovnako sa uvažovalo o kúpe staršieho rodinného domu a o jeho rekonštrukcii pre účely umiestnenia kancelárií MNV.

 

1989               

 

V roku 1989 Miestny národný výbor žiadal Štátnu melioračnú správu v Banskej Bystrici o súhlas na vykonanie spevňovacích prác na koryte potoka Jamníček v dĺžke 300 m. Spevnenie sa týkalo najmä miesta, kde si v roku 1988 postavil rodinný dom Ján Uličný. Pred tým sa na tieto miesta vyvážal rôzny materiál z búračiek hospodárskych budov a zemina z výkopu. Touto akciou sa MNV snažilo o spevnenie breho a ich zabezpečenie proti zosuvu. Súhlas od Štátnej melioračnej správy MNV získalo, ale s podmienkou, aby sa práce vykonali z prostriedkov ONV a zabezpečil ich národný výbor v obci.

V tomto roku predseda MNV Pavel Dzuriak žiadal Okresný národný výbor, odbor finančný v Liptovskom Mikuláši o prostriedky na odkúpenie malotraktora od JRD v Liptovskom Ondreji najmä pre  vývoz tuhého komunálneho odpadu.

ZPOZ v obci zorganizoval niekoľko úspešných akcií. Členovia Želmíra Pavkovčeková, predsedníčka, Soňa Tomčíková, tajomníčka, K. Sochorová, kronikárka, Valéria Ďurišová, Iva Pavkovčeková a Ivan Debnár zorganizovali zlatú svadbu manželov Pavkovčekovcov, uvítali deti do života, navštívili starších občanov, rozlúčili sa s obyvateľmi obce na občianskych ale aj cirkevných pohreboch a iné úspešné akcie.

Problémom v obci boli aj naďalej nepovolené skládky tuhého komunálneho odpadu, najmä na brehoch potoka Jamníček, nedostatok verejných studní, či vypúšťanie hydiny na verejné priestranstvá aj napriek rôznym zákazom v minulosti. Riešením narastajúceho počtu rôznych divokých skládok bol pravidelný vývoz tuhého komunálneho odpadu, ktorý sa v obci vykonával len sporadicky a to len z hlavnej ulice, aj napriek tomu, že v mestách to bolo v tom čase už samozrejmosťou.

V tomto roku sa v obci začalo s montážou vodomerov do domácností prostredníctvom Severoslovenských vodární a kanalizácií.

Na plenárnom zasadnutí MNV predseda Pavel Dzuriak navrhol zriadiť  drobnú prevádzku MNV za účelom zlepšenia príjmov národného výboru a vykonávania niektorých prác v obci. Do funkcie vedúceho drobnej prevádzky bol menovaný Ján Vlček. V obci sa aj naďalej rozširovala zeleň výsadbou stromov, boli osadené  a natreté lavičky na verejné priestranstvá v strede obce.

V roku 1989 odovzdala kronikárka obce Iva Pavkovčeková spracovanú kroniku obce za roky 1987 a 1988.

 

1990

 

Rok 1990 bol posledný rokom existencie národných výborov. Po novembrových udalostiach 1989 sa zmenila aj štruktúra štátnej správy a pribudla k nej aj iná štruktúra samosprávy.

Na prvom zasadnutí pléna MNV sa viacerí poslanci v súvislosti so spomínanými udalosťami vzdali svojho mandátu a boli nahradené inými. Ako náhradníci za odstúpených boli navrhnutí: Milota Ivanišová, Jaroslav Jozefček a Peter Gejdoš. Na ďalších zasadnutiach odstúpil z funkcie predsedu Miestneho osvetového strediska aj Július Matejček a zložil aj poslanecký mandát z dôvodu odsťahovania sa do Popradu.

Po odstúpení tajomníka MNV Petra Matejčeka bola na jeho miesto nakoniec zvolená do funkcie Milota Matejčeková a za nových poslancov boli zvolení: Milota Ivanišová, Jaroslav Jozefček, Ján Uličný a Iva Pavkovčeková.

Malotraktor sa pre účely obce – resp. drobnej prevádzky podarilo kúpiť až v roku 1990 za 78 tisíc korún a v tom istom roku za 362 361 bol pre obec kúpený aj KUKA voz od JRD Liptovský Ondrej. Na zasadnutí rady MNV boli zároveň určené poplatky za využitie malotraktora – 70 korún za hodinu práce a za vývoz tuhého komunálneho odpadu ročne 92,50 za popolnicu.

V roku 1990 sa začala pripravovať kanalizácia a plynofikácia obce neúnavnými snahami predsedu MNV Pavla Dzuriaka. Plynárne v Poprade vydali kladné stanovisko ku výstavbe a s prvými prácami sa malo začať podľa pridelených prostriedkov z Okresného národného výboru v Liptovskom Mikuláši už v druhom polroku 1990. Pokračovalo sa v prácach na betónovaní chodníkov, zabudovávaní lavičiek na verejné priestranstvá, rozmiestňovanie zakúpených kvetináčov a rekonštrukcii kultúrneho domu. Poslanci mali za úlohu vytipovať miesto pre stabilnú skládku v obci a postupne sa mali likvidovať všetky ostatné skládky v obci a okolí. Na tieto práce bolo do rozpočtu MNV získaných 20 tisíc korún. Z funkcie vedúceho drobnej prevádzky bol zo zdravotných dôvodov odvolaný Ján Vlček a namiesto neho bol menovaný Ján Slabej. V priebehu roka sa Ján Slabej vzdal funkcie a na jeho miesto bol od 1. augusta menovaný Vladimír Vlček.

V roku 1990 sa rozhodovalo, kde bude mať sídlo novoutvorený Okresný úrad. Občania obce sa jednoznačne postavili proti sídlu v Ružomberku a vyjadrili sa za dovtedajšie sídlo v Liptovskom Mikuláši. Zároveň bola vyhotovená petičná listina, ktorú podpísalo 297 obyvateľov obce a vyslovilo sa tak proti sídlu okresného zastupiteľstva v Ružomberku.

V dňoch 23. a 24. novembra 1990 sa konali prvé slobodné voľby po roku 1948.

________________

 

Podľa Kroniky obce Jamník od najstarších čias po súčasnosť, zapísal PhDr. P. Vítek, originál v správe ObÚ v Jamníku

[1] Podľa spomienok Ing. M. Vlčeka