Obecný erb

Najstarším známym znakom obce Jamník je zachované pečatidlo pochádzajúce z roku 1673. V pečatnom poli sa nachádza renesančný štít s brvnom, ktoré je sprevádzané rozdeleným názvom obce IAM NIK. Kruhopis je latinský: „RENOVATUM 1673 S.COSMAS. UN DAMIANUS.“ Pôvod erbu nie je známy. Štít stojí opretý o nohy svätých Kozmu a Damiána, ktorí držia v rukách knihy a lekárske náčinie (fľašu a nádobu na masť). Autori monografie o Jamníku v okr. Spišská Nová Ves pečatidlo chybne pripísali spišskému Jamníku, ale jeho odtlačok sa dokázateľne nachádza na žiadostí liptovských obcí Liptovského Petra, Vavrišova a Jamníka Liptovskej stolici o povolenie zriadiť si v Petre školu a vydržiavať si vlastného učiteľa z 18. januára 1790. Originál typária je dnes uložený v Slovenskom národnom archíve v Bratislave. Podľa renesančného štítu opierajúceho sa o nohy svätcov je možné usúdiť, že pečatidlo bolo renovované podľa typária pochádzajúceho zo 16. storočia. Svätému Damiánovi a Kosmovi bol v blízkosti Jamníka zasvätený len neďaleký kostol v Okoličnom postavený po roku 1430. Súvislosť s týmto patrocíniom je zjavná, aj napriek tomu, že sa doteraz predpokladalo, že patrónom Jamníka bol v stredoveku svätý Duch podľa zaniknutého blízkeho kostola. Nie je však vylúčené, že spomínaným svätým bola zasvätená kaplnka v Podturni, ktorá je doložená v 14. storočí.[1]  

Mladšie typárium pochádza z druhej polovice 18. storočia a zobrazuje svätého Kozmu s fľašou v ruke. Podľa staršej interpretácie Prof. Jozefa Nováka ide o obraz svätého Jakuba. Pri pohľade na kresbu je ale zreteľné, že postava svätca nesie v ruke džbán alebo mešec. Ide teda najpravdepodobnejšie o svätého Kozmu zo staršieho typária. Pečatidlo so svätcom a kruhopisom “Po(ssesio) IAMNIK”, Æ 18×20 mm, sa používalo do polovice 19. storočia.Spolu s ním sa od začiatku 19. storočia začalo používať nové pečatidlo s vyobrazením zvonice a plodu slivky so stopkou a listami smerujúcimi hore a vlastným plodom dolu. Kruhopis tejto pečate tvorí nápis: „POSESSIO C(OMITATUS) L(IPTOVIENSIS) IAMNIK AN(NO) 1817”, Æ 27 mm. Zvonica vyobrazená na odtlačkoch tohto pečatidla je jediným vyobrazením skutočnej drevenej evanjelickej zvonice, ktorá stála v Jamníku od druhej polovice 18. storočia a v roku 1862 bola zničená pri veľkom požiari dediny. Plod slivky symbolizuje sady, v ktorých tunajší zemepáni pestovali jej plody na pálenie pálenky.

Na prelome 19. a 20. storočia sa používala aj nápisová pečiatka so štvorriadkovým textom: „JAMNIK KÖZSÉG . HIVATALOS . PECSÉTJE“. Najmladším symbolom obce sa stal v prvej tretine 20. storočia hlucháň, sediaci na vetve, ktorý je zobrazený na pečiatke s kruhopisom “OBEC JAMNÍK Župa Liptovská”, Æ  33 mm, z 20-tych rokov. Vyjadroval bohatstvo tohto druhu v tunajších lesoch. Ten istý motív hlucháňa zobrazeného na strome sa objavuje aj na pečiatke z 30-tych rokov 20. storočia s kruhopisom Obec Jamník Župa Podtatranská XIX, Okres: Hrádok.[2]

Hlucháň sa stal aj predlohou pri tvorbe súčasného znaku obce. Erb obce tvorí v zlatom štíte obrátený čierny tetrov v červenej zbroji. Autormi grafického návrhu erbu je PhDr. P. Vítek a Ing. arch. P. Paško.[3]

[1]     Originál pečatidla Jamníka je v správe Slovenského národného archívu v Bratislave. Pečatidlo bolo dlho považované za pečatidlo obce Jamník na Spiši; Žifčák, F., Žifčáková,

A.: Z histórie Jamníka, Jamník 1997, s. 80-81

[2]     Archív LM, Zbierka pečatidiel a pečatí; NOVÁK, J.: Slovenské mestské a obecné erby, Osveta, Martin 1972, s. 189-190; Novák, J.: Jamník, expertíza obecného erbu; VÍTEK, P. Jamník – dejiny obce, Dolný Kubín 1998

[3]     Kolektív: Heraldický register SR I, Matica slovenská, Martin 2000, s. 96-97