História obce

OBEC V STREDOVEKU

Podľa písomných dokladov obec Jamník vznikla na zvykovom práve najneskôr v prvej polovici 13. storočia, možno aj skôr. V druhej polovici 13. storočia už dokázateľne existovala.

Prvá písomná zmienka o Jamníku (Yemnik) je z roku 1346, keď obec patrila šľachticovi Alexandrovi, predchodcovi zemianskeho rodu z Podturne. Kráľ Ľudovít I. daroval pred rokom 1360 Jamník spolu so susednými dedinami zemanom Mikulášovi, Petrovi a Andrejovi, ktorí boli Alexandrovi synovia. Táto darovacia listina čoskoro potom zhorela a kráľ musel v roku 1360 novou donáciou potvrdiť spomínaným zemanom vlastníctvo Jamníka a susedných dedín. Od polovice 14. storočia dedina patrila zemanom zo susedného Liptovského Petra a po jeho zániku na konci 15. storočia, ich potomkom, zemanom z Podturne, ktorí ju vlastnili až do polovice 19. storočia.

V roku 1549 boli v Jamníku zdanených päť usadlostí, v roku 1557 a 1572 štyri usadlosti, v roku 1588 štyri a pol usadlosti a v roku 1596 tri aj pol usadlosti. Tieto údaje svedčia o úbytku alebo schudobnení sedliackych domácností v Jamníku koncom 16. storočia. V rokoch 1579-1581 tu teda žilo deväť sedliackych domácností, z ktorých každá hospodárila na polovičnej sedliackej usadlosti. Väčšina z týchto domácností postupom času schudobnela, upadla na želiarov, ktorých v dedine neustále pribúdalo. V roku 1536 v Jamníku žila jedna želiarska rodina, v roku 1557 päť želiarskych rodín, v rokoch 1558 a 1596 až 12  želiarskych domácností. V rámci dvoch až troch sedliackych usadlostí mali zemania z Podturne už v druhej polovici 16. storočia svoj majer, na ktorom pracovali jamnícki želiari.

V roku 1600 stálo v Jamníku 30 poddanských domov a jeden z nich bol opustený. Okrem týchto domov tu stáli aj dva majerské dvory. Podľa týchto údajov patril Jamník koncom 16.storočia k väčším poddanským dedinám s výlučne poddanským obyvateľstvom. V roku 1715 mala dedina 34 daňovníkov a v roku 1720 mala len 18 zdanených domácností. V roku 1784 bolo v Jamníku 50 domov a 445 obyvateľov. Na začiatku 19.storočia počet obyvateľov poklesol, pretože v roku 1828 stálo v Jamníku 49 domov, v ktorých žilo 396 obyvateľov.

Jamník bol od svojho vzniku až do roku 1848 poddanskou obcou, patriacou zemanom z Podturne spolu s okolitými obcami Liptovský Peter, Vavrišovo a Podtureň. Z tohto dôvodu sú dejiny obce po stáročia nerozlučne späté s dejinami tohto regiónu. V roku 1286 vlastnil rozsiahle územie spomínaných dedín Serafín, ktorý bol zrejme aj iniciátorom ich ďalšieho rozvoja. Alexander, potomok Serafína a jeden zo zakladateľov zemianskeho rodu, si zvolil neskôr za sídlo Podtureň a názov obce používal aj v predikáte. Z príslušníkov rodu vynikli viacerí. Mikuláš II. v roku 1376 podnikol cestu do Jeruzalema. Keď sa  z tejto cesty vrátil, zistil že časť jeho majetkov mu ukradli, a preto sa vydal na cestu do Dalmácie. Podľa povesti v Dalmácii prišiel o ruku, čím sa vysvetľoval neskôr aj pôvod erb rodu, v ktorom bolo obrnené rameno s trúbkou. František Podturňanský bol v službách rodu Zápoľskovcov a v roku 1501 kapitánom hradu Hrádok v dnešnom Liptovskom Hrádku. Štefan Podturňanský bol v roku 1528 spišským podžupanom. V zápasoch o moc bol na strane Habsburgovcov, a preto dostal od cisára Ferdinanda I. hrad Niedzica v Poľsku. V roku 1530 hrad dobyli Zápoľskovci a Mikuláš Kostka dal Štefana Podturňanského popraviť. V období stavovských vojen sa kapitán František Podturňanský pridal v roku 1703 spolu inými liptovskými zemanmi na stranu povstalcov a obsadili hrady Likavu a Hrádok.

Členovia rodu používali od 17. storočia priezvisko v maďarskom tvare Pottornyai, Pottornyay (Potornaj). Posledným mužským potomkom rodu bol Mikuláš Pottornyai, ktorý zomrel v roku 1904 bez potomkov. Dedičkami rodových majetkov sa stali jeho sestry Rozália, vydatá za Antona Vitáliša a Berta vydatá najprv za turčianskeho podžupana a tekovského župana Mikuláša Justha z Necpál a neskôr za grófa Přemysla Žerotína

POČIATKY CIRKEVNÝCH DEJÍN

Jamník od stredoveku patril pod právomoc katolíckeho farára v neďalekom Liptovskom Petre. Jeho právomoc sa v priebehu 14. – 17. storočia preniesla na farára v Podturni. V období reformácie sa Jamník opäť stal súčasťou farnosti v Liptovskom Petre a ostal jej filiálkou až do zániku kostola a katolíckej farnosti v Petre na konci 18. storočia. Po tolerančnom patente a utvorení evanjelického zboru v Petre sa Jamník pričlenil opäť k zboru v Petre ako dcérocirkev. Nárast obyvateľstva v obci si na konci 19. storočia vynútil stavbu drevenej modlitebne, ktorá však medzičasom tiež kapacitne prestala vyhovovať.

ŽIVELNÉ POHROMY

Požiare boli v minulosti najväčšími pohromami pre mestá a dediny. Tie sa potom stávali ľahkou korisťou ohňa, pretože najpoužívanejším stavebným materiálom bolo drevo. Jamník vyhorel v 19. storočí viackrát. Najväčšie požiare boli v rokoch 1862 a 1866. Aj požiare v rokoch 1900 a 1905 zmenili ráz dediny. Požiar, ktorý vypukol v nedeľu 6. augusta 1905 o pol dvanástej predpoludním, mal veľmi tragické následky pre viacerých obyvateľov Jamníka. Viac ako 40 tunajších rodín ostalo bez strechy nad hlavou. Zhorela aj drevená škola a modlitebňa. Požiar sa aj v mysliach nasledujúcich pokolení Jamníčanov zachoval pod pomenovaním “veľký oheň”. V roku 1906 bol podľa projektov Mateja Murtina z Liptovského Mikuláša postavený nový kostol a na mieste zamýšľanej inštalácie vežových hodín boli namaľované hodiny ukazujúce na výstrahu čas vypuknutia požiaru – pol dvanástej. Kostol bol vybavený po dokončení drevenými lavicami a kazateľnicou. V roku 1913 bol do chrámu kúpený oltárny obraz zobrazujúci pokrstenie Ježiša v Jordáne od akademického maliara Milana Mitrovského. V roku 1916 boli pre vojnové účely odobraté z veže kostola dva zvony. Až v roku 1926 si evanjelická dcérocirkev kúpila aj dva zvony od firmy Zvonolejáreň Prešov za 12 tisíc korún a  veľký zvon z roku 1884 od firmy Frigyes Seltenhofer dala opraviť.

ŠKOLA

Prvá škola, ktorú deti z Jamníka navštevovali, bola rímskokatolícka škola v Liptovskom Petre, ktorá tu existovala pravdepodobne až do polovice 18. storočia. V rokoch 1784-1786 bola v Liptovskom Petre zriadená evanjelická škola, ktorú navštevovali aj deti evanjelikov z Jamníka. Bol to typ triviálnej školy, kde sa žiaci učili čítať a písať. Okolo roku 1829 vznikla samostatná evanjelická škola aj v Jamníku. Od začiatku tu učil v drevenej budove s jednou miestnosťou a komorou domáci učiteľ Martin Kováč. V rokoch 1838-1864 učil v Jamník Ondrej Hálka, učiteľ z Paludze, ktorého potomkovia žili v obci aj neskôr. V rokoch 1865-1908 vyučoval národne uvedomelý učiteľ z Liptovského Jána Andrej Klimo, ktorý bol zakladateľom ochotníckej divadelnej činnosti v obci. Neskôr tu krátko pôsobili Michal Schwetz, Juraj Puchý a Kornel Prúni. V roku 1912 prišiel do Jamníka mladý ambiciózny učiteľ Alexander Hlaváč. V roku 1914 však narukoval a krátko na to padol na bojiskách 1. svetovej vojny. Počas vojny potom učil učiteľ Andrej Klimo a Jolana Majorošová. V roku 1916 prišiel do Jamníka učiteľ Ján Lamoš, ktorý pokračoval v kultúrnom snažení Andreja Klimu. Založil v Jamníku spevokol, podporoval a viedol ochotnícke divadlo. V roku 1927 však zomrel a vystriedala ho najvýznamnejšia postava v dejinách obecného školstva – učiteľ Ján Devečka. V rokoch 1928-1944 úspešne pôsobil ako správca a učiteľ Evanjelickej ľudovej školy v Jamníku. Sprevádzal pravidelné služby Božie hrou na organe a sám kázal slovo Božie. V roku 1929 pomáhal pri zavedení nového organu do kostola, viedol divadelných ochotníkov, pričom si aj sám zahral niektoré role. S ochotníkmi nacvičil viac ako 50 divadelných hier a štyri operety. Divadelná činnosť v obci počas jeho pôsobenia dosiahla vrchol. Úspešne pracoval aj v čitateľskom spolku, viedol vzdelávacie prednášky a kurzy. Po svojom predchodcovi učiteľovi Jánovi Lamošovi prevzal vedenie miestneho spevokolu. Propagoval ovocinárstvo a na jeho podnet v roku 1937 vznikol tunajší Ovocinársky spolok. Bol aj predsedom Dobrovoľného hasičského zboru v Jamníku a osobitne sa zaslúžil o kúpu motorovej striekačky v roku 1937. Bol predsedom miestnej osvetovej komisie, viedol zápisnice obecného zastupiteľstva a Urbárskeho spoločenstva v Jamníku. Rozvíjal duchovnú prácu mládeže, najmä v Doraste evanjelickej mládeže a Združení evanjelickej mládeže. V roku 1944 bol jedným z organizátorov ilegálneho národného výboru v Jamníku.

Po skončení druhej svetovej vojny bola Evanjelická ľudová škola v Jamníku poštátnená nariadením Slovenskej národnej rady číslo 34 z 30. mája 1945 a jej názov sa zmenil na Štátna ľudová škola v Jamníku. V roku 1945 začína v škole učiť Vladimír Tomčík, ktorý sa narodil 9. mája 1917 v Jamníku. Základné vzdelanie získal v škole v rodisku. Po jej skončení navštevoval meštianku v Liptovskom Hrádku a učiteľský ústav v Prešove. V období povstania bol ako záložník slovenskej armády v Poprade a zúčastnil sa bojov o Poprad, Hranovicu a Telgárt. V Januári 1945 prešiel so skupinou dobrovoľníkov z Jamníka k partizánom na Podbanskom ku brigáde Milana Rastislava Štefánika, kde ako dôstojník viedol prechod brigády na ochranu Štrbského Plesa. Po príchode 1. československého armádneho zboru do Popradu dňa 9.marca 1945, nastúpil vojenskú službu. Počas jeho neprítomnosti ho zastupovala Elena Zaťková, učiteľka z Liptovského Petra. Dňa 26.júla 1945 sa riaditeľ Vladimír Tomčík vrátil a zaujal svoje miesto. Pod jeho vedením boli odstránené škody, ktoré spôsobili na školskej budove vojnové udalosti. Aj na jeho podnet v obci vznikla a krátky čas existovala ľudová škola hospodárska, ktorú sám spravoval a aj tu vyučoval. Popri vyučovaní pokračoval aj v aktivitách svojho predchodcu a aktívne sa zapájal do činnosti spolkov a iných organizácií.  V roku 1946 nastúpila na druhé učiteľské miesto učiteľka Elena Halušková, ktorá tu ostala učiť až do roku 1947, keď ju vystriedala Mária Lizúchová z Vavrišova. Mária Lizúchová učila v Jamníku do 1. septembra 1950, keď bola preložená do Národnej školy v Liptovskej Tepličke a riaditeľ školy Vladimír Tomčík do Národnej školy v Demänovej. Zákonom číslo 95, z 10.mája 1948 sa zmenil názov školy na Národná škola v Jamníku.

Na začiatku 50-tych rokov sa v roku 1950 stal správcom a riaditeľom školy Ondrej Ilavský, rodák z Važca spolu so svojou manželkou Oľgou Ilavskou, rodenou Ladiverovou. V tom istom roku bola v Jamníku zriadená aj materská škôlka. Od roku 1956 zabezpečovala aj stravovanie detí. V letnom období bola s celodennou starostlivosťou, v zimnom oddobí s poldennou starostlivosťou. Priemerný počet žiakov sa pohyboval okolo 20.

V školskom roku 1952/1953 v Národnej škole v Jamníku pre dlhodobú práceneschopnosť svojej manželky vyučoval Ondrej Ilavský sám. Od 1. októbra 1953 nastúpila ako učiteľka druhej triedy Darina Koreňová. V školskom roku 1956/1957 znovu nastúpila Oľga Ilavská ako učiteľka druhej triedy a Darina Koreňová bola preložená do Hýb. V roku 1959 bol Ondrej Ilavský preložený do Pribyliny a neskôr do Martina, kde pôsobil ako školský inšpektor.

Koncom 50-tych rokov, v roku 1959, sa riaditeľom Národnej školy v Jamníku stáva Ján Nemec, rodák z Lúčivnej pri Poprade, ktorý predtým učil vo Važci a druhou učiteľskou silou sa stala Anna Špitzkopfová, rodáčka z Liptovskej Tepličky, ktorá pred tým učila v Mútnom na Orave. Ján Nemec pokračoval v tvorivých aktivitách svojich predchodcov. V januári 1960 založil v Jamníku ľudový tanečný súbor mládeže a cimbalovú hudbu, pre ktorú obec zakúpila cimbal a basu. V Jamníku sa folklórne tradície nepestovali a tak sa snahy učiteľa Jána Nemca stretávali s nemalými ťažkosťami.

V školskom roku 1960/1961 bol odčlenený piaty postupový ročník a tak vznikla dvojtriedna škola s dvoma oddeleniami. V školskom roku 1963/1964 bola zrušená druhá trieda a škola bola zmenená na jednotriednu školu s troma oddeleniami. V roku 1960 odchádza Anna Spitzkopfová, vydatá Schönsgiblová, do Liptovského Hrádku. V škole ostáva len jeden učiteľ a správca Ján Nemec. V druhej triede bola zriadená materská škôlka, kde začala učiť Anna Bačovská. V roku 1960 bol zmenený názov školy na Základná deväťročná škola pre 1.-5. ročník v Jamníku.

S platnosťou od 5. septembra 1964 bol Ján Nemec preložený na vlastnú žiadosť do iného okresu a učiteľkou sa stáva Alžbeta Loffayová, rodáčka z Trnavy. V roku 1972 bola Alžbeta Loffayová preložená do Liptovskej Porúbky a riaditeľkou školy v Jamníku sa stáva Anna Čavojská, ktorá prišla zo Základnej deväťročnej školy v Liptovskom Hrádku. V roku 1973 však odchádza učiť z rodinných dôvodov späť do Liptovského Hrádku.

Posledným učiteľom v Jamníku bol v rokoch 1973-1975 Viliam Pepich. Rozhodnutím bývalého Okresného národného výboru, odboru školstva v Liptovskom Mikuláši číslo Škol.-644/75-TT zo dňa 30. júla 1975 bola v Jamníku od 31. augusta 1975 zrušená Základná deväťročná škola pre 1.-5.ročník a žiaci z Jamníka boli preradení do Základnej deväťročnej školy na Ulici Leninovej (dnes Hradná ul.) v Liptovskom Hrádku. Budova školy bola neskôr adaptovaná a prebudovaná na materskú školu s celodennou starostlivosťou. Projekty na rekonštrukciu vypracoval Okresný stavebný podnik v L. Mikuláši a práce boli vykonané v akcii „Z“. Prevádza v obnovených priestoroch začala od 1. septembra 1981. Počas krátkej existencie v materskej škole učili Valéria Durišová a Soňa Tomčíková. V roku 1990 bola zrušená a budova bola vrátená v reštitúciách evanjelickej cirkvi. V 90-tych rokoch boli priestory opäť upravené a slúžia ako zborová miestnosť.

V súčasnosti sa v Jamníku nachádza Základná škola internátna pre žiakov s chybami reči.

OBYVATELIA VO VOJNÁCH

Staršie správy o konkrétnych obetiach vojen v Jamníku sa žiaľ nezachovali. Prvou zmienkou je informácia v evanjelickej matrike zomrelých z Liptovského Petra, Ján Trnka Mevčiak z Jamníka ako prepustený vojak zamrzol 3.2.1854. Veľké vojnové konflikty zasiahli aj do života Jamníka. Počas prvej svetovej vojny padlo z Jamníka 23 mužov na rôznych frontoch prvej svetovej vojny: Ján Dzuriak, Matej Dzuriak, Peter Dzuriak, Ján Frniak, Ján Gajdoš, Michal Gajdoš, Ján Hálka, Ondrej Hálka, Alexander Hlaváč, Peter Hušták, Pavel Hušták, Michal Devečka, Ondrej Kuzma, Ján Marendiak, Ján Sochor, Ján Trepáč, Adam Vyšný Surdiak, Ján Vyšný Honvéd, Ján Trnka Porubiak, Ján Zuzaniak, Ján Zuzaniak st., Karol Zuzaniak a Peter Paukovček. V československých légiách bojovali: Ján Paukovček, Michal Španko a Michal Španko mladší. Obec chcela obetiam postaviť v 20-tych rokoch pamätník oproti kostolu, ale pre nedostatok financií sa táto myšlienka neuskutočnila.

Aj druhá svetová vojna si vyžiadala v obci viacero obetí. Prvou obeťou z obce bol Ferdinand Vyšný Honvíd, ktorý padol zasiahnutý črepinou granáta ako slobodník 4. pešieho pluku Slovenskej armády v bojoch na východnom fronte 4. novembra 1943. Ďalším padlým z Jamníka bol partizán Miloš Jesenský, ktorý bojoval ako dobrovoľník v partizánskom oddieli Kalina 2. československej brigády Za oslobodenie Slovanov. Padol v bojoch pri Vyšných fabrikách pri Liptovskej Porúbke 5. septembra 1944. Bránil sa proti presile nemeckých vojakov tak hrdinsky, že víťazi nad jeho mŕtvolou vystrelili čestnú salvu. Pochovaný je v Jamníku. Obyvateľ Jamníka Ján Dzuriak v Slovenskom národnom povstaní bojoval len krátko ako vojak v partizánskej skupine Kriváň. Padol 30. októbra 1944 na východnom Slovensku pri obci Vinná. Tragicky zahynul aj učiteľ Ján Devečka 7. septembra 1944 v Liptovskej Osade, kde bol mikulášskou posádkou bol prevelený k 6. taktickej skupine povstaleckej armády. Najprv bol pochovaný v Liptovskej Osade a 22. decembra 1944 bol prevezený do rodiska na vrbický cintorín. Obeťami delostreleckej paľby na Jamník sa 1. februára 1945 stali aj Jozef Vyšný Stošan a žiak Ladislav Gejdoš, ktorí boli náhodou zasiahnutí črepinami. V ten istý deň boli nemeckými ostreľovačmi zastrelení pri Beňadikovej aj Jamníčania Peter Kováč Janotka a Jozef Pivko.  Padlým obyvateľom Jamníka v Slovenskom národnom povstaní bola v roku 1964 slávnostne odhalená na budove vtedajšieho Miestneho národného výboru v Jamníku pamätná tabuľa, na ktorej je nápis: “Večná Vám vďaka v našich srdciach, večná Vám pamäť v dejinách… Padlým spoluobčanom v SNP pri zrode a oslobodení ČSSR 1944-1964, vďační občania:” Hroby niektorých obetí sú aj na miestnom cintoríne.

DIVADLO

Prvé divadelné predstavenia sa začali v Jamníku mohli hrávať už na konci 19. storočia alebo na začiatku 20. storočia a bezprostredne súvisia so založením Čitateľského spolku v Jamníku v roku 1899. Prvé známe divadelné predstavenie sa v Jamníku hralo 6. januára 1903 v rámci zábavného večierka. Prvé, pozvánkou doložené, divadelné predstavenie v Jamníku bolo odohraté dňa 31. januára 1904, keď boli v rámci zábavného večierka, usporiadaného jamníckymi ochotníkmi, zahrané veselohry Hrdá pýcha skrotla, Škriepnik, Stará láska sa dočkala a dva výstupy Miško Opekanec a Smelý manžel. Divadelné predstavenia sa hrali aj v nasledujúcich rokoch: 1907, 1908 a 1913. Od skončenia 1. svetovej vojny až do skončenia 2. svetovej vojny odohrali v obci ochotníci 69 divadelných predstavení a neváhali siahnuť ani po tak náročnom žánri akým je opereta. Po vojne sa ochotnícka činnosť obnovila, aj keď nie v pôvodnej miere, ale do roku 1967 bolo v obci odohraných až 46 predstavení.

STAVBY

V roku 1928 bol postavený v Jamníku kultúrny dom pre účely čitateľského spolku, ktorý bol hlavným organizátorom divadelných predstavení. Tieto sa dovtedy hrávali v starej drevenej krčme. Pre stavbu sa členovia rozhodli v roku 1927, keď ich finančná základina určená na stavbu mala hotovosť 4 tisíc korún. V zime tohto roku členovia nalámali v kameňolome pri Velínku v Podturni 50 kubických metrov kameňa na stavbu. Odvoz materiálu zabezpečil a dal odviesť  urbár. Učiteľ Ján Lamoš napísal žiadosť na ministerstvo školstva a národnej osvety o finančnú podporu pri stavbe kultúrneho domu a ministerstvo na stavbu prispelo čiastkou 2 tisíc korún. Na stavbe musel každý člen čitateľského spolku odpracovať 12 pracovných dní, ale mnohí odpracovali aj viac. Pri stavbe pomohli či už finančne, alebo vlastnou prácou aj členovia urbáru a iných spolkov v obci. Stavbu projektoval a previedol Ján Krajčuška, oprávnený murársky majster z Jamníka. Kultúrny dom bol slávnostne otvorený dňa 30.decembra 1928. Celkový náklad na stavbu bol 52.773 korún, z čoho 22.500 korún prispel čitateľský spolok, 27.073 korún urbár a 3.200 korún prispelo potravné družstvo. V nasledujúcich rokoch bola pristavaná ku stavbe veranda.

V roku 1938 bola postavená budova Roľníckeho potravného družstva. Plány na stavbu vypracoval architekt J. Záchenský z Ružomberka a stavebné práce vykonal Michal Jozefček, oprávnený podujímateľ stavieb z Jamníka. Stavba bola dokončená v roku 1939. V roku 1951 budovu prevzalo do svojej správy spotrebné družstvo Jednota, ako nástupnícka organizácia po potravných družstvách v jednotlivých obciach. Do majetku obce sa budova definitívne vrátila až v roku 1996.

ŠPORT

Prvým športom v obci, ktorý si získal najväčšiu popularitu bol v 20-tych rokoch 20.storočia futbal. V roku 1921 založili jamníčania športový klub Tatran s dvojčlenným výborom, ktorého predsedom bol Ján Vyšný. Prvé známe futbalové stretnutie jamníckych futbalistov sa odohralo v roku 1921 vo Važci. Dokumentom tejto udalosti je zachovaná fotografia vo fotokronike obce Jamník. Prvú futbalovú kroniku začal písať dlhoročný funkcionár Ján Vlček od 17. marca 1933. V tomto období je oficiálne dňa 6.mája 1933 na valnom zhromaždení založený Športový klub v Jamníku a jeho predsedom sa stáva Peter Kostovič. Medzi prvých hráčov patrili : Ján Martinček, Daniel Zuzaniak, Peter Matejček, Matej Kochol, Ján Vyšný, Michal Jozefček, Michal Matejček, Gustáv Porubiak, Ján Jozefček, Ferdinand Jesenský a Ján Socháň. Futbal získal v obci takú popularitu, že boli vytvorené tri futbalové družstvá. Nebol to len futbal v ktorom sa sústreďovala činnosť Športového klubu v Jamníku medzi dvoma svetovými vojnami. Okrem futbalu to bol aj volejbal, turistika, stolný tenis, šach, lyžovanie a hokej. Činnosť klubu prerušili predvojnové udalosti. V roku 1945, po skončení vojny, sa 16.júna konalo valné zhromaždenie športového klubu, na ktorom bol zvolený nový výbor na čele s Jánom Vlčekom. V tomto období si futbalisti postavili šatňu na ihrisku z materiálu z bunkrov, nachádzajúcich sa na Háji. Vyvrcholením snaženie futbalistov v týchto rokoch bolo prvé miesto v súťaži v rokoch 1948/1949 tretej triedy Liptovskej župy. V roku 1949 vzniká zo športového klubu organizácia Sokola. Na jar roku 1950 sa uskutočnila generálna oprava ihriska za Hájom. Na členskej schôdzi Sokola dňa 7.apríla 1951 došlo k oficiálnemu založeniu oddielov volejbalu, ktorého vedúcim sa stal Milan Španko a stolného tenisu, pod vedením Jána Vyšného. Dňa 17.februára 1952 členovia Sokola v Jamníku organizujú verejné lyžiarske preteky v obci. V tomto roku sa stáva predsedom Sokola Ján Dzuriak mladší a tajomníkom Ján Paukovček. V apríli roku 1953 bol založený v Jamníku šachový krúžok, ktorého členmi boli : Dušan Zaťko, Jaroslav Kochol, Ján Dzuriak, Ján Paukovček, Slavomír Trnka, Dobroslav Jozefček, Vladimír Dzuriak a Vladimír Paukovček. V roku 1958 sa začína uvažovať o stavbe nového ihriska. Pre voľbu pozemku na túto stavbu bola menovaná komisia v zložení Vladimír Paukovček a Vladimír Dzuriak. Trvalo šesť rokov do chvíle, keď bol v Jamníku otvorený nový športový areál. Dňa 30.júna 1967 bol areál slávnostne otvorený. Pri jeho otvorení bola vyslovená vďaka výboru telovýchovnej jednoty na čele s Jaroslavom Kocholom za vynaloženú prácu pri budovaní areálu. Oslavy vyvrcholili futbalovým turnajom, ktorého víťazom sa stali futbalisti Telovýchovnej jednoty zo Závažnej Poruby. Prvý majstrovský zápas na novom ihrisku sa potom odohral 13.augusta 1967. Po ukončení výstavby ihriska, sa prikročilo k výstavbe šatní, sociálnych zariadení, klubovne a zasadačky v jednej budove. Práce boli vykonané v rámci akcie “Z” a budova bola daná do užívania v roku 1975. V roku 1974 jamnickí futbalisti zohrali na domácej pôde futbalový zápas so Slovanom Bratislava, vtedajším majstrom Československej socialistickej republiky a víťazom Európskeho pohára. Po krásnom zápase Slovan zvíťazil 7 : 2. Návštevnosť stretnutia bola rekordná a v Jamníku dovtedy nevídaná, keď stretnutie navštívilo dve tisíc divákov.

Medzi členov telovýchovnej jednoty, ktorí sa v tom období pričinili na zvyšovaní úrovne jamnického futbalu patrili : Jaroslav Kochol, vtedajší predseda TJ, Ing.Dušan Hric, hráč a tréner, Ondrej Sliacky, brankár a tréner,  Tibor Pleva, tréner a hráč, Bohuslav Paukovček, podpredseda TJ a Vladimír Dzuriak, podpredseda futbalového oddielu.

Urbárske pozemkové spoločenstvo Jamník, dejiny a súčasnosť, PhDr. Peter Vítek – pdf format

 

 

Skola_pred_pristavbouKostol_1950Obec Jamnik v roku 1942JAM