Archívy kategórie: Nezaradené

Stolnotenisový oddiel

Stolnotenisový oddiel

Stolnotenisový oddiel má 20 aktívnych hráčov, tri družstvá Jamník “A”, Jamník “B” a Jamník “C”.. “A”-čko v sezóne

Hracia miestnosť:

Kultúrny Dom  Jamník.

Hracie dni:

“A”-čko odohrá svoje domáce zápasy v sobotu o 17:00 hod

“B”-čko odohrá svoje domáce zápasy v piatok o 18:00 hod

“C”-čko odohrá svoje domáce zápasy v sobotu o 14:00 hod

Kontakt:

“A”-čko Ferdinand Slivka      Tel: 0908/900543

“B”-čko Milan Haluška  st.   Tel: 044/5223648

“C”-čko Pavol  Fajmon     Tel:0911/218481

Futbalový klub

Futbalový oddiel

Spoločnosť: Obecný športový klub Jamník
Rok založenia: 16.07.1990
Kontakt: Vladimír Trnka
Telefón: 0915 574329
Email: TRNKA@ESOX.SK
Adresa: Jamník 25
033 01 Liptovský Hrádok
Slovensko
IČO: 30227607
DIČ: 2021649828
Banka: Slovenská sporiteľňa, a.s.
SK74 0900 0000 0000 5671 2728
Číslo účtu: 0056712728/0900

Urbárske spoločenstvo

Zákonný článok číslo IX z revolučného roku 1848 a urbársky patent vydaný viedenskou vládou 3. marca 1853 zrušili dedovizeň a urbársky pomer. V rámci Uhorska boli súčasne vydané dva patenty. Prvý podrobne vydeľoval kategórie pôdy v rukách roľníkov, ktorej sa priznával urbársky charakter a za akých podmienok sa mala stať súkromným majetkom. Namiesto dovtedajších urbárskych úžitkov ustanovil podmienky vydeľovania urbárskych lesov zo zemepanských majetkov. Proces prideľovania lesných podielov do vlastníctva bývalých urbárskych roľníkov (do r. 1767 mali na ne len užívacie právo) trval celé desaťročia a až do pridelenia boli povinní za užívanie lesov robotovať. Zákonným článkom uhorského snemu číslo LIII z roku 1871 „o úprave právnych a majetkových pomerov zostalých z urbárskeho zväzku, zrušeného zákonmi z roku 1848“ sa lesné prídely stali spoločným vlastníctvom urbariálnych spoločenstiev, ktoré ich potom spravovali.

Podľa tohto zákona sa za urbársky majetok mali považovať pozemky, ktoré boli súčasťou urbárskych súpisov alebo s nimi bolo hospodárené ako s urbárskymi. Po zrušení poddanstva mali aj podľa zákona z roku 1871 poddaní právo úplného vlastníctva a voľného využívania urbárskeho majetku, ktorý mali v držbe. S takýmito pozemkami sa vlastníctvom bývalých urbárnikov mali stať aj už zákonite vydelené, alebo v budúcnosti vyčlenené pasienky a lesy ako spolupatričnosť k urbárskym pozemkom a usadlostiam.

Po zrušení urbáru zanikol aj rozdiel medzi zemianskymi (kuriálnymi) a urbárskymi pozemkami. Urbárskou majetkovou úpravou (segregáciou) boli oddelené urbárske pozemky od zemianskych a urbárnik sa stal vlastníkom pozemku, ktorý dostal od zemepána do úžitku za vopred dohodnuté plnenia. V novovznikajúcich pozemkových knihách ustanovených na základe zákona z roku 1855 bola právna povaha urbárskych pozemkov označovaná najmä z dôvodu, že k nim prislúchali zvláštne urbárske príslušnosti, a to najmä lesy a pasienky.

Roľníkom boli väčšinou prideľované menej kvalitné lesy, ktorých stav sa navyše zhoršoval, pretože vzniknuté spoločenstvá neboli za daných okolností schopné zabezpečiť dodržiavanie rôznych zákonov a predpisoch o hospodárení v lesoch. Väčšinu týchto ustanovení zastrešoval zákonný článok XXXI/1879. V rámci ďalších pozemkových reforiem sa rozloha urbárskych lesov ešte zvýšila, takže v roku 1954 mali na Slovensku výmeru 418 tisíc hektárov. V rámci prechodu hospodárstva po roku 1948 Na socialistickú formu boli zákonom SNR číslo 2/1958 Zb. urbariálne spoločenstvá zrušené a ich lesný majetok prešiel do užívania štátu a pasienky do vlastníctva jednotných roľníckych družstiev.

Podobné spoluvlastníctvo ako urbárske bolo zemianske spoluvlastníctvo, nazývané komposesorát, ktoré bolo založené na starom práve. V prípade, že v obci žilo viac šľachticov a určité nehnuteľnosti mali v spoločnom vlastníctve, ako napríklad lesy, pasienky, ale aj právo čapovania piva a rybolovu, vytvorili si zemiansky komposesorát. Na jeho čele stál obyčajne najskúsenejší a najstarší člen rodu. V Liptove je známych viacero takýchto zemianskych ustanovizní od početne najväčších, akým bol Lehotskovský komposesorát v Kráľovej Lehote, až po najmenšie, akým bol zemiansky komposesorát v Liptovských Beharovciach.

Zo spomínaných faktov však vyplýva, že tak rozšírené pomenovanie spoločenstiev vlastníkov lesov vo forme “bývalí urbarialisti” alebo aj “urbárnici”, ktoré sa zaužívalo od začiatku 20. storočia, nie je správne a nevystihuje presne formu vlastníctva, ktorou spoločný lesný majetok je. Preto je aj z historického hľadiska najsprávnejšie aby sa podobné zduženia nazývali pozemkovými spoločenstvami alebo spoločenstvami vlastníkov lesov.

Pôvodný majetok urbárskeho spoločenstva tvorili len položky v pozemnoknižnej vložke č. 153, ktoré boli pri náprave pozemkovej knihy k. ú. Jamník rozhodnutím Okresného súdu v Liptovskom Hrádku číslo tk 1705/1877 rozpísané na podielnikov v jednotlivých pozemnoknižných zápisniciach zachycujúcich majetok patriaci ku jednotlivým „dvorom“.

Prvá, aj keď majetkovo nevýrazná zmena veľkosti obhospodarovaného majetku sa uskutočnila už v roku 1872 keď majetok zemepanskej krčmy spolu s právom šenkovania, sekania mäsa, mletia múky v mlyne v Liptovskom Petre odkúpilo 87 obyvateľov Jamníka, zastúpených advokátom Petrom Vitálišom, kúpnopredajnou zmluvou z 29. 1.1872 od Amálie Potornajovej (Pottornyay) a jej maloletých detí Alberty a Mikuláša Potornajovcov, Antona Vitáliša, jeho manželky Rozálie, r. Potornajovej, Matildy Ňáriovej (Nyári), r. Sentivániovej (Szent-Iványi), Štefánie Lubyovej, r. Sentivániovej, vd. Izabely Sentivániovej, r. Sentivániovej, Amálie Kyselovej (Kiszely), r. Sentivániovej, Ignáca Steina a jeho manželky Lotthy Steinovej za 5486 zlatých a 68 grajciarov. Zmluva bola registrovaná Okresným súdom v Liptovskom Hrádku pod č. tk 3791/1874 (ukl. zn. 59/82). Zvyšný podiel kúpilo 122 obyvateľov Jamníka (spolu s krčmárom Dávidom Singerom) kúpnopredajnou zmluvou z 28. septembra 1883 od Jakuba Steina za 850 zlatých.[1]

Lúku a pašienok Suchie Štvrte odkúpilo 76 obyvateľov Jamníka (zastúpených Jánom Petrovským a advokátom Jánom Ružiakom) kúpnopredajnou zmluvou z 28. marca 1889 od Mikuláša Pottornyaya ml., pôvodne zapísané v pkn. vložke Jamníka č. 74 za 5400 zlatých.[2]

Pašienok Svätý Duch a lúku Svätý Duch odkúpilo 107 obyvateľov Jamníka (zastúpených Adamom Porubiakom a advokátom Jánom Ružiakom) kúpnopredajnou zmluvou z 1. 1. 1890 od Antona Vitáliša, pôvodne zapísané v pkn. vložke Jamník č. 74 za 2500 zlatých.[3]

Posledný krát sa zmena udiala na základe kúpnopredajnej zmluvy 10. novembra 1927, keď spoločenstvo v zastúpení jeho predsedom Jánom Vyšným Surdiakom st. kúpilo lesný majetok Brišnô od Svätopeterskej cirkvi za 9700 korún. Zapísaný bol ako vlastníctvo Spoločenstva bývalých urbárnikov v Jamníku v celosti, bez vyčíslenia podielov.[4]

Podľa zachovaného dokumentu „Hospodársky plán lesa bývalých urbarialistov obce Jamník“, platného v rokoch 1935-1944, sa lesný majetok spoločenstva skladal z piatich od seba oddelených celkov menšej rozlohy. Dva z nich ležali v blízkosti obce (severovýchodne Háje a východne holina), tri 8 – 10 km na severovýchod od obce (Brišnô, Gabajka).

Najsevernejšia časť „Brišnô“ bola odkúpená od evanjelickej a. v. cirkvi v Liptovskom Petre a hraničila na severovýchode s lesným majetkom bývalých urbarialistov obce Pribylina, na severe a juhozápade s lesným majetkom bývalých urbarialistov obce Jakubovany.

Druhá časť lesa „Gabajka“ ležala asi 1 km na juhovýchod od lesa „Brišnô“ a hraničila na severe a severovýchode s lesom a pasienkami bývalých urbarialistov obce Pribylina, na západe s lesom bývalých urbarialistov obce Vavrišovo, na juhu s pasienkami bývalých urbarialistov obce Jakubovany a na východe s lesom súkromných majiteľov z Jamníka. K tomuto lesu patrila aj menšia, asi 150 m na východ vzdialená, čiastka zvaná „Prídavok“, ktorá susedila na severozápade s pasienkami a lesom bývalých urbarialistov obce Pribylina., na juhozápade s lesom súkromných majiteľov z Jamníka a na východe s lesom bývalých urbarialistov obce Liptovský Peter.

Asi 1 – 2 km od obce na severovýchod bola vzdialená časť „Háje“ hraničiaca na západe s poľnohospodárskymi pozemkami obyvateľov Jamníka. Aj „holina“ bola obklopená len  súkromnými pasienkami, okrem malého úseku asi 20 m na severovýchode, kde hraničila so súkromnými roľami.

V 30-tych rokoch 20. storočia nebolo k dispozícii nové zameranie rozlohy urbárskeho majetku. Podľa pozemkových hárkov obce Jamník bola plocha spoločného lesného majetku vyčíslená takto: les – 42,78 ha, pasienky – 4,63 ha, lúky 3,77 ha, neplodná pôda 0,25 ha. Spolu teda 51,43 ha. V rámci vyhotovovania lesného hospodárskeho plánu bol zameraním zistený skutočný stav: lesná pôda 44,56 ha (77,6 k. j.), lúky 2,89 ha (5 k. j.), spolu 47,45 ha (826 k. j.)

Podľa údajov zo spomínaného lesného plánu bol spoločný les bývalých urbarialistov obce Jamník, okrem časti „Brišnô“, nadobudnutý pri vzniku spoločenstva v roku 1857 a komasovaný v rokoch 1863-1865. Les „Brišnô“ kúpili v roku 1927 (vklad vlastníckeho práva bol vykonaný až v roku 1934) od evanjelickej a.v. cirkvi v Liptovskom Petre. Na tento les sa vzťahovali ustanovenia §-u 17 zák.č. XXXI z roku 1879 a bodov b, d §-u 1 zák.čl. XIX z roku 1898 na základe doplnkov z rokov 1899, 1917 a 1918. Les „Brišnô“ bol prevzatý do správy štátu v roku 1935 a o jeho úžitok sa delilo 114 podielnikov – bývalých urbárnikov. Keďže výmera tohto lesného majetku nedosahovala zákonom predpísanú minimálnu veľkosť pre samostatné poľovné právo, dal sa do prenájmu spoločne s obecným majetkom.

Hranice lesa boli v spomínanom období dostatočne zaistené hraničnými „kopcami“. V časti „Brišnô“ boli okrem „kopcov“ aj prirodzene tvorené hranice potokom a hrebeňom. V časti „Háj“ tvoril potok tiež prirodzenú hranicu so súkromnými majiteľmi.

Nadmorská výška spoločného lesného majetku sa pohybovala od 750 do 1200 metrov nad morom. Pôda bola považovaná za pomerne úrodnú, dosť hlbokú, hlinito-piesočnú, väčšinou na žule.

Stav lesa v číslach bol takýto: priemerná bonita lesnej pôdy 2,66, priemerné zakorenenie 0,72, priemerný vek (plošný) 30 rokov. Zastúpenie drevín bol: smrek 0,90, modríň 0,08, borovica 0,02. Priemerný ročný prírastok bol vyčíslený na 176,5 m3 (na 1 ha 4.04 m3). Skutočná zásoba lesa bola odhadnutá na 2588 m3 (59 m3 na 1 ha), čo bolo samozrejme málo. Malá zásoba však vyplývala z nedostatku lesných porastov nad 50 rokov.

V roku 1935 bol predsedom urbáru Ján Vyšný starší, urbárskym gazdom Jozef Paukovček a Peter Matejček starší bol urbárskym pokladníkom.

Podľa údajov z výkazu spoločných horárskych príspevkov za hájenie a dozeranie lesov pod štátnou správou stojacich z roku 1940, existovali v tomto období v rámci katastrálneho územia Jamník a v obci Jamník dva urbárske celky. Jedným z nich boli Bývalí urbarialisti v Jamníku s celkovou výmerou majetku 46,84 ha v II. akostnej triede a 0,69 v V. akostnej triede. Druhým spoločenstvom vlastníkov bola Skupina bývalých urbarialistov Dr. Klimo a spol. s výmerou 11,67 ha v II. akostnej triede a 1,16 ha v V. akostnej triede.

V roku 1940 sa malo začať s vyvlastňovaním pozemkov pod areál letiska na Mokradi, preto bolo potrebné rokovať aj členmi urbáru v Jamníku. Vojenská správa zahradila prechod pri Košiaroch a drevo dodal urbár.

Na jar roku 1941 sa začalo ťažiť v Nemovej po veternej kalamite. Dá sa to usúdiť z toho, že sa ťažili len vývraty. V apríli sa čistil pasienok a začalo sa zvážať ďalšie drevo. Na vozenie dreva boli určení J. Haluška a J. Martinček. Predseda a gazda boli pri vození a mali dohliadnuť, aby drevo nedostali tí, ktorí mali ešte z minulosti nedoplatky. V Gabajke sa nachádzal salaš. Urbárske zastupiteľstvo sa dohodlo, že ročný poplatok za jeho využívanie bude 120 korún. V roku 1941 boli podľa rozhodnutia opravené všetky urbárske humná.

Na zasadnutí 19. júna 1941 bol na obdobie neprítomnosti Michala Duriša, pokladníka urbáru, ktorý nastúpil vojenskú službu, zvolený Ondrej Trepáč. Urbárskym predsedom bol roku 1940 Jozef Jozefček. Od roku 1941 urbárskym gazdom Ján Tomčík a zapisovateľom Ján Devečka.

Podľa rozhodnutia zastupiteľstva urbáru bola v polovici roku 1941 kúpená sečkovica a bol predatý plemenný urbársky býk Šándor. Keďže kultúrny dom v Jamníku bol v roku 1928 postavený aj z prostriedkov urbárskeho spoločenstva a na urbárskom pozemku, bol na základe dohody s Čitateľským spolkom povinný sa o budovu aj starať. Preto zastupiteľstvo v roku súhlasilo, aby urbár dal na stavbu nových schodov do kultúrneho domu k dispozícii stavebné drevo. Za rok 1941 bol príjem urbáru 42.751,40,- Ks a výdavky 33.824,85,- Ks. Majetkový stav spoločenstva bol k 31. decembru 1941 okrem zostatku v pokladni 8.926,55,- Ks, na bankovom účte 11.629,60,- Ks, v cenných papieroch 2.200,- Ks a prostriedky vydané na stavbu novej maštale 5.705,45,- Ks. Z týchto prostriedkov sa vyčlenilo na prvom zasadnutí v roku 1942 4.000,- Ks na kúpu plemenného býka.

Podľa zalesňovacích výkazov Okresného úradu v Liptovskom Mikuláši v roku 1941 sa na majetku Bývalých urbarialistov v Jamníku vyrúbalo a následne zalesňovalo na 16 ha a bolo vysadených 160 tisíc kusov sadeníc smreka, čo bolo v danom roku najviac v okrese a počet sadeníc tvoril 2/7 z celkového počtu vysadených stromov v horárskom obvode Hybe. Tu patrili urbáre z obcí Východná, Pribylina, Liptovská Kokava, Vavrišovo, Hybe a Jamník.

V roku 1942 sa konalo valné zhromaždenie 26. januára o 18.00 hod v priestoroch školy v Jamníku. Zúčastnilo sa ho 55 členov. Boli oboznámení s úhynom jedného plemenného býka v hodnote 2.060,- Ks, o zalesňovaní holiny a odvodňovaním močiara vyše Nemovej. Predseda ďalej oznámil, že urbárski pastieri neustále zvyšujú svoje požiadavky. Valné zhromaždenie sa dohodlo, že platy im budú ponechané ako v predchádzajúcom roku, ale dreva mali dostať dva vozy (jeden haluziny a jeden pňov, ktoré sa sami vykopú).

V roku 1941 mal v prenájme od urbáru Celiny Peter Kostovič, ktorý medzitým zomrel. Jeho závbäzky prevzal po ňom jeho brat Ján Kostovič.

V roku 1942 boli omylom vyrúbané stromy na súkromných lúkach majiteľom Jozefovi Bobrovčanovi, Milošovi Dzuriakovi a Petrovi Vlčekovi. Poškodení chceli urbár žalovať a žiadali, aby im vyťažené drevo na účet urbáru priviezli domov a lúka bola vyčistená. Zastupiteľstvo urbáru s takýmto riešením súhlasilo.

V roku 1941 mal urbár nasledujúci finančný príjem za pasenie dobytka: za 234 kráv – 11.232,- Ks, za 180 oviec – 1.080,- Ks, za 128 jahniat – 1.024,- Ks, za 12 baranov – 120,- Ks a za 24 volov – 480,- Ks.

Podľa rozhodnutia urbárskeho zastupiteľstva z 21. júna 1942 sa pasienky delili na stále a poľné. Stále pasienky boli spoločné urbárske v honoch Suché a Mokré štvrte. Poľnú tvorili všetky lúky.

Urbár aj v roku 1942 dal opraviť priestory kultúrneho domu. Kultúrny dom bol vybielený, opravené okná a dreváreň. Ako protihodnota mali neskôr slúžiť poplatky za výborové schôdze spolkov, ktoré v Jamníku v tomto období vyvíjali činnosť.

Schôdzu urbárskeho výboru 25. januára 1943 prerušil požiar, ktorý vypukol v rodine bratov Matejčekovcov, ktorému padli za obeť dom a hospodárske stavy. V schôdzi sa potom pokračoval v nasledujúci deň. Prítomní na schôdzi konštatovali, že príjmy za rok 1942 boli vo výške 50.591,50,- Ks a výdavky vo výške 43.588,20,- Ks. V nasledujúcom roku sa mali doplniť sadenice v sadienke, ktoré malo zabezpečiť lesné oddelenie Okresného úradu v Liptovskom Mikuláši. Urbárske zastupiteľstvo sa dohodlo aj na tom, že poškodeným Matejčekovcom poskytne drevo na opravu domu a stavov zadarmo – z vývratov v Gabajke 10 m3 a z Nemovej 5 m3. Z ďalšieho stavebného dreva sa malo postaviť za Ivanišovcami na mieste starého urbárskeho humna nové.

Na zasadnutiach na začiatku roku 1943 sa riešil návrh dohody medzi Slovenským štátm, zastúpeným Ministerstvom národnej obrany a Spolkom bývalých urbarialistov v Jamníku. Podľa nej mali príslušníci pracovného zboru národnej obrany skultivovať (na vlastné náklady zmeliorovať a zasiať) príslušné pozemky až po Liptovské hole. Z celkovej takto skultivovanej plochy mala 1/3 pripadnúť potom Slovenskému štátu a 2/3 mali ostať urbárnikom. Pre spolok bol však tento návrh neprijateľný, pretože pri takých počtoch dobytka, ktorý využíval urbárske pasienky, by bolo po odovzdaní 1/3 skultivovaných pozemkov potrebné prenajať si pasienky od iných subjektov. Výbor teda navrhol nie 1/3 upravených pasienkov, ale len 10 %. Na základe tohto problému sa 13. februára 1943 zišla porada majiteľov urbáru, ktorej sa zúčastnilo 75 členov, zastupujúcich 71 oktáv urbárskeho majetku. Porada bola veľmi rušná. Členovia zdôraznili, že urbár vlastní len 550 k. j. pasienkov, z ktorých je 1/3 zalesnená. Na uvedenej výmere sa pasie 350 kusov rožného statku, 250 oviec a 200 jahniat. Prípadné zmenšenie plochy by znamenalo hospodárske zničenie Jamníka a znemožnenia dobrých začiatkov racionálneho mliekárenského hospodárenia (v Jamníku bolo v 30-tych rokoch 20. storočia založené Mliekárenské družstvo).

Táto otázka sa riešila aj na valnom zhromaždení 15. februára 1943, ktorej sa zúčastnilo 72 členov, zastupujúcich 268 z celkových 454 hlasov. Po správe o hospodárení bola vykonaná voľba urbárskeho zastupiteľstva podľa dvorov. Vykonala sa v rámci dvorov aklamáciou. Jednotlivé dvory potom mali zastupovať: Chudovský – Ján Chudý, Tomčíkovský – Ján Tomčík, Porubovský – Peter Krajčuška, Jančuškovský – Ján Haluška, Matejovský – Peter haluška, Oravcovský – Michal Porubiak, Matúšovský – Ján Vyšný u Jozefov, Handrkovský – Ján Martinček, Huňovský –  Ondrej Trepáč, Vyšnovský – Michal Vyšný st., Trnkovský – Michal Jozefček, Gajdošovský – Jozef Jozefček, Kováčovský – Ján Gajdoš a Deviatnický – Jozef Kováč.

O prevode časti pasienkov do vlastníctva štátu rokovalo aj mimoriadne valné zhromaždenie 18. februára 1943, na ktorom sa zišlo 80 členov. Tu sa členovia dohodli, že sú ochotní akceptovať ako protihodnotu za skultivované pasienky štátu dať pozemky pozdĺž cesty na letisko a to od mosta po hangáre v šírke 20 metrov a svoju čiastku z výhonu od mosta na juh pozdĺž Celín a podturňanských pasienkov. Na ďalších schôdzach sa ďalej rozhodli, že za pozemky, ktoré boli vyvlastnené pod vojenské objekty budú požadovať pozemky patrice k vojenskému veľkostatku v Podturni a susedia s chotárom Jamníka.

V roku 1943 sa zachovala aj zmienka o urbárskom horárovi, ktorým bol p. Mikuláš, ktorý žiadal zvýšenie platu o 100 %. Zastupiteľstvo urbáru mu však schválilo len 25 %.

V roku 1943 sa vysadilo 13 tisíc sadeníc stromčekov v lokalite „hore Jarkom“ smerom na Vavrišovo a nad „Falošným“.  Sadenie mali vykonať členovia podľa podielov (za každú oktávu 1 deň a kto nebude môcť, zaplatí 40,- Ks za oktávu).  Mladí, ktorí nedosiahli vek 18 rokov mali dostať 3 koruna na hodinu (24,- Ks za deň).

Na zasadnutí ubrárskeho zastupiteľstva 27. júna 1943 sa prejednával priestupok baču Jána Kuchárika, ktorý neoprávnene zoťal pre seba 15 kusov stromov na urbárskych pasienkoch. Za priestupok krádeže v urbárskej hore sa malo drevo Jánovi Kuchárkikovi zabaviť a predať v prospech urbáru. Bača mal zaplatiť do urbárskej pokladne pokutu 200 korún a podmienečne ďalších 500 korún po dobu jeho služby.

V polovici roku 1943 urbár dal do prenájmu vojenskej správe letiska pozemok za Lazami s rozlohou 1000 m2 za 500 korún ročne. Zároveň zástupcovia protestovali proti stavbe betónovej žumpy bez povolenia urbáru. Vojenská správa, ale na rozhodnutie zastupiteľstva odpovedala hotovou zmluvou, kde uviedla sumu 200 korún na rok za nájom plochy a zmluva ďalej zakotvovala všetky práva a výhody jednostranne pre vojenskú správu.

V novembri 1943 urbár kúpil na jarmoku v Liptovskom Mikuláši štvrtého plemenného býka a jednal s dvomi pastiermi z Oravy Šimonom a Ondrejom Hankom o ich prijatí za pastierov kráv. V zime však pastieri od zmluvy odstúpili a museli vrátiť finančný preddavok vo výške 150 korún. Zastupiteľstvo potom poverilo Jána Uličného, Jozefa Debnára a Michala Kuchárika, aby jednali s pastierom Chlebom z Liptovského Petra a v prípade neúspechu s pastierom Toporom v Pribyline alebo s inými pastiermi v okolí. Nakoniec sa podarilo dohodnúť a uzavrieť zmluvu s pastierom Vojtechom Toporom z Pribyliny.

Podľa účtovných denníkov a dokladov bol príjem urbáru v roku 1943 61.457,- Ks a výdavky 50.025,95,- Ks. V roku 1944 sa začalo so stavbou urbárskych bytov pre dvoch pastierov kráv – pastierní na mieste dnešnej budovy obecného úradu a požiarnej zbrojnice.

Zastupiteľstvo urbáru sa od 20. augusta 1944 do 27. mája 1945 skoro rok pre vojnové udalosti nezišlo. V máji 1945 sa rokovalo o čistení lesa v Nemovej a v Siatine,ktorý bol zničený pri prechode fronty, o asanácii bunkra v Kladinách a stavbe koliby na zveriaku z takto získaného materiálu a kúpených dosiek. Prejednávala sa aj žiadosť Čitateľského spolku v Jamníku o elektrifikáciu kultúrneho domu. Predsedom urbáru aj po vojne ostal Jozef Jozefček a pokladníkom Michal Duriš. V roku 1945 boli potom príjmy za rok 1944 dodatočne a rok 1945 spolu vyčíslené na 158.034,65,- Kčs a výdavky 146.192,75,- Kčs.

V roku 1946 urbár venoval Čitateľskému spolku na elektrifikáciu kultúrneho domu 1300,- korún. Prvé povojnové valné zhromaždenie sa uskutočnilo 7. marca 1946 v kultúrnom dome o 8. hodine ráno. Zúčastnilo sa ho 50 podielnikov. Opäť bolo zvolené urbárske zastupiteľstvo podľa dvorov takto: Chudovský dvor – Ján Chudý, Tomčíkovský dvor – Ján Tomčík, Porubovský dvor – Peter Krajčuška, Jančuškovie dvor – Ján Hušták, Matejovský – Peter Haluška, Oravcovský – Michal Porubiak, Matúšovský – Ján Vyšný u Jozefov, Handrkovský – Ján Martinček, Huňovský  – Ondrej Trepáč, Vyšnovský – Michal Vyšný, Trnkovský – Jozef Jozefček, Gejdošovský – Jozef Jozefček, Kováčovský Ján Gejdoš a Desiatnický – Július Kováč. Ďalej v rámci tohto zasadnutia prebehla aj voľba urbáskeho vedenia, keďže dovtedajší predstavitelia urbáru sa svojich funkcií vzdali. Za predsedu bol zvolený Ján Vyšný obchodník, Ján Vyšný u Jozefov za podpredsedu, pokladníkom ostal Michal Duriš a zapisovateľom sa stal Michal Jozefček. Noví funkcionári prevzali agendu na schôdzi 22. marca 1946. Ján Vyšný však predsedníctvo neprijal a na schôdzu ani neprišiel. Preto na obdobie prijal funkciu predsedu urbáru opäť Jozef Jozefček.

Na ďalších zasadnutiach sa rozhodlo o oprave pastierskych bytov. Výmenou oblokov, dverí a podlahy bol poverený Július Kováč, stolár. Ako urbársky pastier opäť nastúpil Vojtech Topor z Pribyliny. Pre veľkú nespokojnosť s jeho prácou mu dal nakoniec urbár výpoveď k 18. januáru 1947. Ďalej zastupiteľstvo na zasadnutí 15. decembra 1946 schválilo milodar na elektrifikáciu kostola vo výške 300 korún. V januári 1947 boli ako pastieri s pôvodným platom Vojtecha Topora prijatí domáci Jozef Španko a Ján Pivko.

Na valnom zhromaždení 7. marca 1947 sa zúčastnilo 42 urbárnikov. Boli im oznámené príjmy za rok 1947 vo výške 109.697,55,- Kčs a výdavky 97.630,- Kčs. Vo voľbách boli do funkcií zvolení: Jozef Jozefček ako predseda, Ján Uličný, podpredseda, Michal Duriš, pokladník, Ján Tomčík, gazda a Vladimír Tomčík, učiteľ ako zapisovateľ. Pokladník však funkciu neprijal a na jednom z ďalších zasadnutí bol do funkcie menovaný Július Kováč. Na ďalších zasadnutiach sa prejednával poplatok za používanie sály kultúrneho domu, ktorý bol stanovený na 200,- korún, okrem tých organizácií, ktoré boli od neho oslobodené a okrem školských a osvetových podujatí. Takto získaná suma mala slúžiť ako fond opráv kultúrneho domu, do ktorého prispievali aj Čitateľský spolok a Hasičský zbor. Na mimoriadnom zasadnutí 2. júla 1947 sa riešila žiadosť Petra Krajčušku o prídel stavebného dreva na opravu ohňom poškodených stavov. Bola mu poskytnutá pomoc – 10 m3 stavebného dreva darom a 2 – 3 m3 predajom. Drevo si ale musel menovaný pripraviť sám v Nemovej a Švihrovej.

V roku 1948 sa na urbárskych schôdzach prejednávala stavba „kolešne pre mlátačku“ a čistenie pohoreliska v Danišovci.

V roku 1949 sa urbárske zastupiteľstvo pravdepodobne zišlo len raz a potom sa zišlo až 14. januára 1951 a týmto zasadnutím sa aj zápisnice končia. Posledné zasadnutie bolo vedené v rušnej atmosféry nedôvery voči hospodáreniu spolku, ktoré však presvedčivo obhajoval Jozef Jozefček, predseda. Prezretím účtov boli potomo poverení Ján Jozefček, Peter Sochor a Michal Vyšný Stošan.[5]

V roku 1949 začali v Liptove vznikať prvé jednotné roľnícke družstvá. Vzniku Jednotného roľníckeho družstva v Jamníku predchádzalo založenie prípravného výboru, ktorý vznikol na ustanovujúcej schôdzi dňa 22. mája 1949 v Jamníku.

Podľa zápisnice z 30. januára 1950 z jednania na Miestnom národnom výbore v Jamníku, podľa zákona číslo 69/1949 Sb. a podľa rozhodnutia Okresného národného výboru v Liptovskom Hrádku číslo 625-24/1-1950-IX/1 zo dňa 24. januára 1950, prevzalo Jednotné roľnícke družstvo v Jamníku do svojej správy nehnuteľnosti – pasienky Bývalého urbáru v Jamníku v celkovej rozlohe 602,3 katastrálnych jutár pôdy, zapísaných v pozemnoknižných vložkách obce Jamník číslo 153, 181 a 261. Jednotné roľnícke družstvo získalo podľa spomínaného rozhodnutia aj príspevky bývalého urbáru v hodnote 19.200 korún, lúčne brány v hodnote 2.500 korún, hospodárske budovy (pastiereň, maštale a dve humná s príslušenstvom), kultúrny dom, ktorý bol v tom čase vo vlastníctve urbáru a troch plemenných býkov. Jednania sa okrem pracovníkov Okresnej družstevnej rady v Liptovskom Hrádku a Okresného národného výboru v Liptovskom Hrádku zúčastnili aj zástupcovia Jednotného roľníckeho družstva v Jamníku: Jozef Jozefček, predseda, Michal Matejček, podpredseda, Gustáv Porubiak a Koloman Krajčuška. Za Bývalý urbár v Jamníku sa jednania zúčastnili Ján Uličný, podpredseda, Ján Tomčík, pašienkový gazda, Michal Vyšný a Peter Krajčuška. V roku 1950 bol do majetku jednotného roľníckeho družstva včlenený aj majetok bývalého Roľníckeho mliekárenského družstva v Jamníku, ktoré týmto zaniklo.

Na základe rozhodnutia Okresného národného výboru, odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v Liptovskom Mikuláši číslo Pôd.-78/1018-58 zo dňa 28. júla 1958 a č. 78/993-58 a podľa zákona SNR číslo 2/1958 Sb. boli ostatné nehnuteľnosti patriace Bývalým urbarialistom v Jamníku s celkovou výmerou 76,0637 ha odovzdané do užívania Krajskej správy lesov v Žiline, Lesného závodu v Liptovskom Hrádku.

Takto sa na 32 rokov prerušila kontinuita hospodárenia s lesom prostredníctvom jeho vlastníkov. Funkcionári roľníckeho družstva častokrát veľmi neodborne a nešťastne zasahovali do lesných porastov, čím prišli spolumajitelia o veľké a kvalitné lesné plochy a ich lesný majetok sa zmenšil prakticky o 1/3 pôvodného majetku.[6]

[1]        Archív LM, Okresný súd v Liptovskom Hrádku,  tk 2277/1884

[2]        Archív LM, Okresný súd v Liptovskom Hrádku,  tk 3175/1889 (tk 6011/89, 10 41/1889).

[3]        Archív LM, Okresný súd v Liptovskom Hrádku,  tk 1171/1890 (10 7/1890).

[4]        Archív LM, Okresný súd v Liptovskom Hrádku, Čd 3576/1934

[5]        Archív LM, Bývalí urbarialisti v Jamníku, Hospodársky plán lesa, zápisnice

[6]     Archív LM, Bývalí urbarialisti v Jamníku; Okresný súd v Liptovskom Hrádku; Správa katastra v L. Mikuláši, oddelenie pozemkovej knihy, Pozemková kniha obce Jamník /1859/ 1877-1964 Vítek, P.: Urbárske pozemkové spoločenstvo Jamník, dejiny a súčasnosť, Marmota Press, Poprad 2004

Šport

Prvým športom v obci, ktorý si získal najväčšiu popularitu bol v 20-tych rokoch 20. storočia futbal. Jamnícki murári sa pri svojom putovaní za prácou neraz stretli s touto vtedy ešte málo známou hrou. Prvú futbalovú loptu kúpil Daniel Zuzaniak pri svojej ceste do Ružomberka. Jamnícki mládenci : Ján Martinček, Daniel Zuzaniak, Peter Matejček, Matej Kochol, Ján Vyšný, Michal Jozefček, Michal Matejček, Gustáv Porubiak, Jozef Jozefček, Ferdinand Jesenský a Ján Socháň začali spočiatku hrať len medzi sebou. Neskôr, v roku 1921, založili Jamníčania športový klub Tatran s dvojčlenným výborom, ktorého predsedom bol Ján Vyšný a pokladníkom Ján Martinček. Klub financovali z vlastných prostriedkov. Členský príspevok bol 2 koruny mesačne. Prvé zápasy sa hrali na Vyšnej Hôre, za dnešným cintorínom, kde bolo neskôr vybudované futbalové ihrisko. Prvé známe futbalové stretnutie jamníckych futbalistov sa odohralo v roku 1921 vo Važci. Dokumentom tejto udalosti je zachovaná fotografia. Podľa neskoršej výpovede vtedajšieho predsedu športového klubu Jána Vyšného, hráčov po odohratí stretnutia obstúpili diváci a chceli, aby hrali ďalej, tak sa im hra zapáčila. Pre tunajších ľudí bol futbal málo známou hrou, ktorú poznal najviac z počutia. Čoskoro začali hrávať v okolitých dedinách. Do blízkych chodili pešo, do vzdialenejších na vozoch. Pri zápasoch sa často vyskytli hádky, pretože každý hráč si spočiatku pravidlá vysvetľoval po svojom. Často sa stávalo, že sa pre podobné nezhody zápas ani nedohral.

Prvú futbalovú kroniku začal písať dlhoročný funkcionár Ján Vlček od 17. marca 1933. (Na prvej strane kroniky je zápis: „Táto kniha je darovaná od pána Jána Vlčka r. 1933 a od p.Jána Vlčka sú v nej zápasy vedené do 8.11.1936.“, pečiatka ŠK Lipt. Jamník, prvý zapísaný zápas je priateľské stretnutie Jamníka s ŠK Vavrišovo na ihrisku vo Vavrišove z 19. marca 1933, ktoré sa skončilo výhrou jamníčanov 4 : 1) V spomínaný deň 17. marca 1933 sa aj prvý krát zišli v budove Kultúrneho domu v Jamníku nadšenci športu pod vedením Petra Kostoviča, aby založili spolok, ktorý mal podporovať rozvoj telesnej kultúry medzi obyvateľmi obce. Do vienka zamýšľaného spolku zhromaždení dali podporovanie športovej činnosti telesne i duševne neškodlivej a vopred odmietli medzi sebou akúkoľvek politickú alebo náboženskú agitáciu. Na riadnom valnom zrhomaždení 6. mája 1933 bol spolok oficiálne založený s názvom: “Športový klub v Liptovskom Jamníku“ a jeho predsedom sa stáva Peter Kostovič, podpredsedom Miloš Paukovček, tajomníkom Jozef Jozefček, jednateľom Martin Uličný, pokladníkom Ján Dzuriak, účtovníkom Ferdinand Ivaniš, hospodármi Peter Dzuriak, Michal haluška, zapisovateľom Július Kováč a archivárom Martin Uličný. Medzi prvých hráčov patrili : Ján Štepita, Michal Haluška, Michal Ivaniš, Peter Slabej, Michal Dzuriak, Jozef Kováč, Bohuslav Uličný, Jozef Matejček, Ferdinand Ivaniš, Peter Vlček a Ferdinand Uličný. Futbal získal v obci takú popularitu, že boli vytvorené tri futbalové družstvá. Kapitánom prvého družstva bol Miloš Dzuriak, druhého družstva Jozef Tomčík a kapitánom tretieho družstva sa stal Ján Slabej. V roku 1933 odohrali tieto mužstvá 60 zápasov, nastrieľali 183 gólov a dostali 35 gólov.  Z celkového počtu odohratých zápasov bolo 35 víťazných, 13 prehratých a 12 nerozhodných. Na konci úspešného roku 1933 sa členovia rozhodli, že nacvičia prvú divadelnú hru pod hlavičkou športového klubu. Za nacvičenie divadla boli zodpovední Ján Matejček a Michal Trnka.

V roku 1934 sa na čelo Športového klubu v Jamníku dostáva Ján Vyšný a zavádzajú sa členské legitimácie. Športový klub sa prihlásil do Zväzu československej sokolskej telovýchovy. Prvým rozhodcom so skúškami z Jamníka bol Ján Matejček, trénerom bol Miloš Dzuriak a kapitánom reprezentačného duržstva Ferdinand Ivaniš. V roku 1934 bola vykonaná generálna oprava futbalového ihriska pri cintoríne. Každý člen musel odpracovať dva dni, ktorí nemohli, zaplatili 5 korún. Takto napríklad Michal Trnka nemohol pre pracovné vyťaženie mimo obce stanovené dni odpracovať, preto pre účely klubu venoval jednu dresovú košeľu. Práce na oprave ihriska organizoval Michal Tabak. Klub bol predplatiteľom športového časopisu Šport týždeň, neskôr časopisu Slovenský východ a Rekord Praha. V roku 1934 mal klub prvého hosťujúceho hráča Jána Halaja, ktorý bol aj jeho členom. Hráči sa 23. júna 1934 zúčastnili futbalového turnaja organizovaného Telovýchovnou jednotou Sokol v Liptovskom Hrádku. V tomto roku bolo nvarhnuté aby boli hráči poistení proti úrazu. V roku 1934 boli v klube registrovaní hráči : Ján Štepita, Jozef Kováč, Miloš Pavkovček, Ján Slabej, Miloš Dzuriak, Peter Slabej, Jozef Matejček, Michal Haluška, František Ivaniš, Michal Ivaniš, Peter Vlček, Július Kováč, Ján Uličný, Jozef Tomčík a Adam Jančuš.

Na valnom zhromaždení 15. decembra 1934 sa stáva predsedom športového klubu Ján Matejček. V januári 1935 členovia klubu nacvičili a zahrali divadelné predstavenie Ferdo detektívom. V tomto období má klub dve mužstvá dospelých hráčov a jedno mužstvo dorastu. V júni roku 1935 boli vtedajším Krajinským úradom v Bratislave schválené stanovy Šporotvého klubu v Jamníku a futbalové mužstvo začalo hrávať majstrovské zápasy. Vo vtedajšej súťaži hrali mužstvá športových klubov z: Liptovskej Teplej, Ružomberka, Likavky, Palúdzkej, Liptovskej Porúbky a Jamníka. Kvality jamníckych futbalistov potvrdzuje aj to, že tejto súťaži skončilo mužstvo Jamníka na druhom mieste za Ružomberkom. V tridsiatych rokoch je zaznamenaný aj prvý záujem o volejbal medzi členmi klubu. Sieť a loptu si kúpili z vlastných prostriedkov a darovali ich pre účely klubu, zároveň sa rozhodli, že si pri vtedajšom futbalovom ihrisku zriadia aj volejbalové ihrisko.

V roku 1935 mal športový klub 50 riadnych členov a 5 neprispievajúcich. Hráči boli prvý krát poistení proti úrazu v Prvej českej vzájomnej poisťovni so sídlom v Prahe. Keďže sa výstroj futbalového mužstva rozširovala a rovnako pribúdalo aj iné zariadenie, požiadali členovia klubu miestne Potravné družstvo, aby im vo svojich priestoroch vyčlenilo pre tieto účely jednu malú miestnosť. V roku 1935 odohralo prvé mužstvo klubu spolu 29 zápasov. Z totho 22 priateľských, 6 majstrovských a jeden v rámci súťaže. Hráči dali v týchto zápasoch 121 gólov a 52 dostali. Zpomedzi majstrovských zápasov, ktorých sa zúčastnili prvý krát, 4 vyhrali a iba dva prehrali. Druhé mužstvo odohralo 13 zápasov a dorastové mužstvo 3 zápasy. Dňa 22. decembra 1935 sa konalo valné zhromaždenie klubu, na ktorom bol odsúhlasený návrh vtedajšieho zapisovateľa Alexandra Laufa vybudovať nové ihrisko za Hájom na pozemkoch patriacich k majetku urbárskeho spoločenstva. V roku 1936 sa stáva predsedom klubu Ferdinand Ivaniš a od 7. januára tohto roku sa začali aj práce na stavbe nového futbalového ihriska. Jeho výstavba bola dokončená 27. marca 1936 a 23. augusta 1936 v rámci otvorenia bol usporiadaný futbalový turnaj o “Putovný pohár Dr. Bohuslava Klimu”, ktorý vyhrali futbalisti z Ružomberka. Trofej im osobne odovzdal Dr.Bohuslav Klimo, verejný notár v Liptovskom Hrádku. (v súčasnosti je ozdobou trofejí jamníčanov, lebo ŠK Ružomberok nebol v roku 1938 schopný usporiadať ďalší ročník súťaže a tak sa pohár podľa pravidiel vrátil do Jamníka). Dňa 22. augusta 1936 Športový klub v Jamníku dostal od Michala Porubiaka, krajčíra, klubovú vlajku. V tomto roku odišiel do Ameriky vynikajúci brankár a opora futbalového mužstva Ján Štepita. Rok 1936 priniesol klubu cenný úspech, ktorým bolo 1. miesto v súťaži športových klubov. V bilancii gólov roku 1936 sa v rámci klubu umiestnil na prvom mieste Ferdinand Ivaniš s 15 gólmi, Jozef Matejček s 12 gólmi, Ferdinand Uličný a Bohumil Uličný po 7 gólov, Ondrej Trepáč s piatimi gólmi, Peter Vlček 4 góly, Jaroslav Debnár a Miloš Pavkovček 3, Ján Štepita a Miloš Dzuriak 2 a Jozef Tomčík a Vladimírom Pavkovčekom po jednom góle.

V roku 1937 mal klub 72 členov, z ktorých bolo 21 registrovaných futbalistov. Predsedom klubu sa stal Miloš Dzuriak. K novým tváram v mužstve patrili : Viliam Pepich, Michal Chudý, Ondrej Kompiš z Dovalova, Ján Trnka mladší, Michal Dzuriak a Vladimír Bánik. Z mužstva odišli: Miloš Dzuriak a Jozef Kováč, ktorý vynikol a bol ocenený za mimoriadne nasadenie pri stavbe nového ihriska.

Na konci roku 1937 mal klub 72 členov. Valné zhromaždenie, ktoré sa zišlo 2. januára 1938 konštatovalo pokles členskej základne, ale aj aktivít klubu. Bolo zrušené členstvo v klube ôsmim členom ktorí nezaplatili členské za dva aj tri roky. Vtedajší predseda klubu sa v takejto situácii vzdal funkcie a zvolený bol Miloš Paukovček. Podpredseom sa stal Ferdinand Ivaniš, tajomníkom Ján Trnka, pokladníkom Ján Matejček, účtovníkom Ján Vlček a zapisovateľom Ferdinand Uličný. Nový výbor začal pravidelne usporadúvať pre členov vzdelávacie prednášky, na ktorých sa členovia dozvedeli viac aj o takých športoch akým bolo napríklad lyžovanie. Poxd réžijným vedením Petra Tomčíka športovci nacvičili a odohrali na začiatku roka 1938 dve veselohry: Kráľovnin náhrdelník a Cackbunda. Členovia klubu sa ochotne podieľali aj pri výstavbe budovy Potravného spolku. V roku 1938 pribudli klubu noví hráči: Ondrej Kompiš, Ján Cibuľa a Vladimír Papaj. V tabuľke majstrovskej súťaže II. triedy liptovskej futbalovej župy sa v roku 1938 umiestnilo mužstvo z Jamníka na 2. mieste za ŠK Ružomberok a za ním skončili v tabuľke také silné mužstvá akými boli mužstvá Važca, Palúdzky a Liptovskej Porúbky.

Činnosť klubu prerušili predvojnové udalosti. Postupne boli pre mobilizáciu odrieknuté všetky zápasy. V decembri toho 1938 sa jeho činnosť obnovuje a zakrátko, v marci 1939, sa konalo valné zhromaždenie, na ktorom klub oficiálne zanikol. Dôvodom zániku bola vysoká finančná náročnosť preregistrácie v rámci novoutvoreného hráčskeho zväzu a malý záujem členov o prácu. Neoficiálne však klub v svojej činnosti aj naďalej pokračoval pod vedením jeho predsedu Miloša Paukovčeka. V roku 1940 futbalisti odohrali 18 zápasov, bolo opravené ihrisko a bolo dokončené volejbalové ihrisko. Pri nových voľbách bol do čela výboru v roku 1940 zvolený opäť Miloš Pavkovček, podpredsedom sa stal Michal Dzuriak. V nasledujúcom roku sa futbalová jedenástka z Jamníka zúčastnila turnaja o sošku M.R.Štefánika v Uhorskej Vsi, kde skončila na druhom mieste. V tomto roku bolo odohratých už len 12 zápasov, ale ani vojnové udalosti nezabránili tomu, aby sa futbal v dedinách prestal hrávať. Ešte dva týždne pred vypuknutím Slovenského národného povstania v auguste roku 1944 jamnícki futbalisti odohrali zápas s Uhorskou Vsou.

Na frontoch 2. svetovej vojny bojovali viacerí z radov športovcov z Jamníka : Dušan Zaťko, Vladimír Tomčík, Milan Vyšný, Miroslav Kováč, Rastislav Slabej, Michal Dzruiak, Vladimír Handrk, Vladimír Pulkovník a ďalší. Počas vojny zahynuli Ján Dzuriak, ktorý sa často objavoval v drese Jamníka v medzivojnových futbalových zápasoch a Ján Devečka, učiteľ a organizátor kultúrnej a športovej činnosti v obci.

Nebol to len futbal v ktorom sa sústreďovala činnosť Športového klubu v Jamníku medzi dvoma svetovými vojnami. Okrem futbalu to bol aj volejbal, turistika, stolný tenis, šach, lyžovanie a hokej. Začiatky volejbalu v Jamníku sa začali písať už pred rokom 1935, keď túto hru začali hrávať študenti cez prázdniny na školskom dvore. Prvými hráčmi boli : Alexander Lauf, Ján Matejček mladší, Ján Hušták, Ján Marendiak, Peter Kostovič a Zuzana Sochorová. Volejbalové ihrisko bolo najprv pri škole, neskôr na Hôre a nakoniec malé ihrisko v dedine. Aj keď volejbalisti neboli oficiálne registrovaní, zúčastňovali sa turnajov a zápasov so susednými obcami.

Jamnícka mládež sa pred druhou svetovou vojnou venovala aj turistike. Organizovali sa hlavne turistické výstupy na Baranec, Jamnícke plesá, výlety do Jamníckej doliny a Demänovských jaskýň. Prevádzali značkovanie turistických ciest a chodníkov, najmä od železničnej stanice v Podturni, cez Jamník, na Baranec, Jamnícku dolinu, Račkovu dolinu a Jamnické plesá.

Aj šach si získal svojich priaznivcov v Jamníku. Šach sa hrával už v 20-tych rokoch na stretnutiach Čitateľského spolku v novom kultúrnom dome. Prvé lyžiarske skúsenosti doniesli do Jamníka vojaci vracajúci sa z frontov prvej svetovej vojny. Boli to horskí strelci, ktorí museli absolvovať lyžiarsky výcvik. Lyže si prví lyžiari v Jamníku vyrábali po domácky z jaseňového dreva. Prvých súťaží sa jamnícke deti zúčastnili až po druhej svetovej vojne.

Aj začiatky stolného tenisu v Jamníku môžeme zaradiť do obdobia pred druhou svetovou vojnou. A znovu to boli študenti, ktorí túto hru odpozorovali a skúšali ju hrávať aj doma. Rozmach stolného tenisu začal  až po roku 1945, keď bol do obce zakúpený prvý tenisový stôl. V roku 1955 sa oddiel jamníckych stolnotenistov prihlásil do súťaže a postupne sa prebojoval až do krajskej súťaže.

Šport v rokoch 1945-1970

 

V roku 1945, po skončení vojny, sa 16. júna konalo valné zhromaždenie športového klubu, na ktorom bol zvolený nový výbor na čele s Jánom Vlčekom. Prvým zápasom na oslobodenom území, ktorí jamníčania zohrali bol zápas z Liptovským Petrom, ktorý sa uskutočnil 20. mája 1945. V tomto období si futbalisti postavili šatňu na ihrisku z materiálu z bunkrov, nachádzajúcich sa na Háji. Tesárske práce vykonali: Ján Dzuriak, Vladimír Pavkovček a Ondrej Trepáč. Pri výstavbe obetavo pomáhali: Ladislav Trnka, Ján Dzuriak, Vladimír Dzuriak a mnohí iní. Futbalové družstvo v tomto období tvorilo 25 hráčov, medzi ktorými boli: Ján Dzuriak straší, Vladimír Dzuriak, Vladimír Vyšný, Ján Dzuriak mladší, Jozef Sochor, Viktor Handrk, Ján Matejček, Daniel Porubiak, Viliam Pepich, Daniel Holec, Igor Slabej, Milan Sochor, Michal Bánik, Jozef Dzuriak, Miroslav Kováč, Rudolf Štepita, Jozef Sochor, Dušan Sochor, Michal Dzuriak, Daniel Porubiak, Branislav Janotka  a iní.  Prvým povojnovým trénerom futbalistov bol Vladimír Sochor, ktorý zároveň vykonával aj funkciu pokladníka klubu. No činnosť klubu sa aj v tomto období vyznačovala viac pasivitou. Klub mal na konci roku 1946 61 riadnych členov.  Po hernej stránke sa futbalistom klubu rovnako nedarilo. Na turnaji liptovských „maloklubov“ v Pribyline prehrali všetky vzájomné zápasy.

V júni roku 1946 bolo zvolané mimoriadne valné zhromaždenie, na ktorom odstúpil celý výbor s predsedom Jánom Vlčekom. Tento bol menovaný čestným predsedom. Novým predsedom sa stal Michal Dzuriak, podpredsedom Vladimír Paukovček, tajomníkom Ján Vyšný a zapisovateľom Ján Dzuriak starší. Kapitánom I. mužstva bol Rudolf Štepita a kapitánom dorastencov Vladimír Dzuriak ml. Práca nového výboru sa od začiatku vyznačovala novou aktivitou. Dňa 10. júna 1946 bol usporiadaný na domácom štadióne turnaj o pohár jamníckych dorastencov. Krátko na to usporiadali turnaj o „pohár staviteľov Ferdinanda Uličného a Jindřicha Nedeľu“. Vyvrcholením snáh futbalistov v týchto rokoch bolo prvé miesto v súťaži v rokoch 1948/1949 tretej triedy Liptovskej župy. V roku 1948 bolo nariadené zjednotenie telovýchovných spolkov do organizácie SOKOL-a, preto sa Športový klub v Jamníku prihlási za člena SOKOL-a Liptovský Hrádok so 75 členmi. V tomto období sa svojej funkcie vzdal dovtedajší predseda Michal Dzuriak a zvolený bol Ľudovít Dzuriak. V roku 1949 vzniká zo športového klubu miestna organizácia Sokola. V rámci nej sa vyčleňuje futbalový odbor Liptovský Jamník a športovci vystupujú pod spoločným názvom Sokol Liptovský Jamník. V roku 1949 opustil obec aj rady futbalistov natrvalo brankár Rudolf Štepita, ktorý odišiel do USA. (Pri svojej návšteve v roku 1956 venoval hráčom sadu dresov)

V roku 1949 futbalisti Jamníka postúpili do krajskej súťaže pred mužstvom Závažnej Poruby s rozdielom jedného bodu. Závažná Poruba však jeden kontumačne prehratý zápas reklamovala a dostala možnosť ho opakovať. Keďže ho vyhrala predstihla Jamník o jeden bod. Po odohratí dvoch zápasov krajskej súťaže, ktoré Jamníčania prehrali, museli zo súťaže odstúpiť. Vtedajší pamätníci hovoria, že toto celé zmanipulovanie zariadil rodák z Podturne Ferenci (potomok medzivojnového nájomcu veľkostatku v Podturni Šimona Ferenciho).

Na jar roku 1950 sa uskutočnila generálna oprava ihriska za Hájom. V tomto roku zomrel zakladajúci aktívny a zaslúžilý člen klubu Ferdinand Ivaniš. Sokol v Jamníku pozostalým sirotám venoval 300 korún.

V týchto rokoch tvorili futbalové mužstvo hráči: Oto Uličný, Milan Sochor, Štefan Szabo, Viktor Handrk, Miroslav Kováč, Milan Španko, Ján Dzuriak, Branislav Janotka z Vavrišova, Elemír Slabej, Mikuláš Vyšný z L.Petra, Daniel Porubiak, Michal Bánik, Ján Dzuriak st., Ján Dzuriak ml., Vladimír Pulkovník, Jaroslav Kochol, Jaroslav Socháň, Jozef Sochor  a iní.

Na členskej schôdzi Sokola dňa 7. apríla 1951 došlo k oficiálnemu založeniu oddielov volejbalu, ktorého vedúcim sa stal Milan Španko a stolného tenisu, pod vedením Jána Vyšného. Dňa 17. februára 1952 členovia Sokola v Jamníku organizujú verejné lyžiarske preteky v obci. Vedením príprav boli poverení Jaroslav Kochol a Jaroslav Socháň. V tomto roku sa stáva predsedom Sokola Ján Dzuriak mladší a tajomníkom Ján Paukovček. Futbalovým kapitánom mužov bol Vladimír Dzuriak a kapitánom dorastencov Ján Vlček starší, vedúcim stolnotenisového a volejbalového oddielu sa stal Jaroslav Kochol. Prvý neoficiálny stolnotenisový zápas odohral členovia oddielu 3. januára 1952 s družstvom vojakov. Uvažovalo sa aj o zriadení menšej ľadovej plochy a o založení hokejového oddielu. V tomto období pôsobila športová organizácia pod názvom Miestna sokolská jednota Jednotného roľníckeho družstva v Liptovskom Jamníku a jamnícky futbal začínajú reprezentovať nové tváre : Július Devečka, Dobroslav Jozefček, Vladimír Matejček, Ján Paukovček, Július Paukovček, Jozef Paukovček a Július Dzuriak.

V januári 1953 členovia Sokola nacvičili a zahrali divadelnú hru Matka. Za dedinou bolo po obidvoch stranách potoka vybudované klzisko.

V apríli roku 1953 bol založený v Jamníku šachový krúžok na čele s vedúcim Dušanom Zaťkom a členmi: Jaroslavom Kocholom, Jánom Dzuriakom, Jánom Paukovčekom, Slavomírom Trnkom, Dobroslavom Jozefčekom, Vladimírom Dzuriakom a Vladimírom Paukovčekom. V roku 1954 sa znovu mení názov športovej organizácie na Dedinská športová organizácia Sokol v Jamníku. V roku 1956 bol zvolený nový výbor na čele opäť s Jánom Dzuriakom starším. Tajomníkom sa stal Ján Vyšný starší a vedúcim futbalového oddielu Ján Kochol. V nasledujúcom roku sa opäť mení názov organizácie na Telovýchovná jednota Sokol v Jamníku. V tomto období prebehla úprava futbalového ihriska a v rámci akcie „Z“ bolo vybudované hokejové ihrisko s osvetlením.

V druhej polovici 50-tych rokov reprezentovali jamnícky futbal hráči: Viliam Matejček, Jozef Paukovček, Slavomír Trnka, Jaroslav Socháň, Ľudovít Socháň, Ján Dzruiak ml., Elemír Slabej, Miloš Dzuriak, Jaroslav Kochol, Ján Kochol, Vladimír Porubiak, Ján Martinček, Milan Sochor, Jozef Sochor, Dušan Sochor, Pavel Slabej z L.Petra, František Makovič a Ján Paukovček.

V roku 1958 sa začína uvažovať o stavbe nového ihriska. Pre voľbu pozemku na túto stavbu a jeho odkúpenie bola menovaná komisia v zložení: Vladimír Paukovček, Vladimír Dzuriak, Vladimír Vlček, Milan Bobrovčan, Vladimír Trnka a Ján Vyšný. V roku 1961 sa názov organizácie zmenil na “Telovýchovná jednota Veľký október v Jamníku”. Na čele telovýchovnej jednoty bol Jaroslav Kochol a tajomníkom bol Vladimír Dzuriak. V tomto roku sa začali aj práce na stavbe nového športového areálu. Napriek snahám o zlúčenie TJ Jamník a TJ Podtureň k samotnému zlúčeniu nedošlo, lebo by to neprispelo k požadovanej zvýšenej činnosti obidvoch jednôt.

Vo februári 1960 členovia telovýchovnej jednoty usporiadali prvý reprezentačný ples. Neskôr sa reprezentačné plesy športovcov v Jamníku stali pravidelným kultúrnym podujatím s vysokou organizačnou úrovňou.

V roku 1963 sa futbalisti snažili prebojovať do druhej triedy, ale v rozhodujúcom zápase s Lokomotívou Švošov podľahli 3 : 1. V roku 1966 dochádza k nadviazaniu športovej družby s obcou (Spišský) Jamník a prvé spoločné priateľské stretnutie medzi telovýchovnými jednotami sa odohralo pri príležitosti 45. výročia futbalu v Jamníku. Neskôr sa stali stretnutia jamníčanov z Liptova a Spiša samozrejmosťou pri každej vhodnej príležitosti a družobné styky na poli športu aj kultúry neochabli ani na prelome 20. a 21. storočia.

V sezóne 1966/1967 sa podarilo jamníckým futbalistom v zložení : Peter Sedláček, Tibor Trepáč, Dobroslav Trnka, Milan Haluška, Miloš Paukovček, Viliam Porubiak, Ján Dzuriak, Július Porubiak, Vladimír Vyšný, Ján Ivaniš, Ján Krajčuška a Vladimír Martinček,  vybojovať postup do druhej triedy.

Trvalo šesť rokov do chvíle, keď bol v Jamníku otvorený nový športový areál. Stalo sa tak 30. júna 1967. Pri jeho otvorení bola vyslovená vďaka výboru telovýchovnej jednoty na čele s Jaroslavom Kocholom za vynaloženú prácu pri budovaní areálu. Väčšina obyvateľov obce sa aktívne podieľala stovkami brigádnických hodín poctivo odpracovaných na stavbe nového športového areálu, ktorým sa v tomto období mohla popýšiť máloktorá obec v okolí. Maximálnu pomoc pri stavbe areálu poskytli: JRD Veľký október so sídlom v Podturni, Agrostav Lipt.Hrádok, Okresný výbor Československého zväzu telesnej výchovy v Liptovskom Mikuláši, ale aj Miestny národný výbor v Jamníku a obyvatelia obce. Oslavy otvorenia s počtom zúčastnených okolo 500 ľudí vyvrcholili futbalovým turnajom, ktorého víťazom sa stali futbalisti Telovýchovnej jednoty zo Závažnej Poruby. Prvý majstrovský zápas na novom ihrisku sa potom odohral 13. augusta 1967. Až do výstavby ďalších častí areálu bola ako provizórne riešenie v nasledujúcom roku na štadión prevezená šatňa zo starého ihriska. Organizátorom tejto akcie bol Ján Kitta.

 

Dejiny Jamníckeho futbalu sú  úzko späté s budovaním ihriska. Terajšie ihrisko je už tretie v poradí. Prvé ihrisko sa nachádzalo na sever od cintorína. Bolo situované v smere východ – západ. Nemalo však predpísané rozmery pre majstrovské zápasy. Západná bránka bola na hrane svahu, ktorý končil potomokm Jamníček a severná hrana bola na strane rokliny. Ak hráči, ktorí útočili na západnú bránu, netrafili, lopta sa kotúľala do potoka, v lepšom prípade ju šikovní hráči alebo diváci chytili.Najväčším nedostatkom ihriska bolo to, že plocha slúžila aj ako výhon na pastvu pre dobytok. Tak kravy ihrisko spásli aj bez kosenia a dôkladne trávnik aj pohnojili. V roku 1936 dalo urbárske spoločenstvo pre vybudovanie ihriska plochu vedľa lesa, zvanú Háj. Nachádzala sa v peknom prostredí. Ihrisko bolo situované v smere sever – juh, čo spôsobilo, že sklon terénu bolo potrebné vyrovnať. Športovci sa dali do práce len s ručným náradím a plochu vyrovnali. Už koncom augusta 1936 sa hral na novom ihrisku turnaj. Navozená plocha sa však pri výdatnejších dažďoch rozblatila. Po druhej svetovej vojne si športovci postavili zo zrubového dreva šatne. Drevo získali z rozobratého bunkra postaveného na obranu letiska, ktorý stál asi 10 metrov od ihriska. Šatne boli však bez sociálnych zariadení, pretože v ich okolí nebol zdroj vody. Problémom bol aj prístup ku ihrisku s dopravnými prostriedkami, pretože poľná cesta sa končila na okraji poľa a hostia, ktorí prišli na zápas museli absolvovať ďalších 300 metrov pešo. Obyvatelia Jamníka chodili na zápasy z vyšného konca cez obecný pozemok vyše dediny prekonaním Jamníčka. Keď boloo daždivo, museli obchádzať pol dediny poza cintorín. Toto sa vyriešilo postavením drevenej lavičky      cez Jamníček, ktorú po dokončení výstavby nového ihriska v roku 1967 obyvatelia rozobrali na palivo. Pôvodné zrubové šatne boli v zime cez pole pretiahnuté ku novému areálu. Buldozér a žeriav na stavbu bezplatne poskytol podnik Agrostav v Liptovskom Hrádku a celú akciu organizoval zamestnanec tohto podniku Ján Kitta. Materiál na oplotenie poskytlo JRD Veľký október so sídlom v Podturni tiež bezplatne. Projekt na práce vyhotovil Vladimír Vlček. Všetky práce pri výstavbe areálu boli vykonané brigádnicky, bezplatne. Ďalšou etapou pri výstavbe areálu bola výstavba šatní. Projekt dal k sipozícii Okresný výbor Československého zväzu telesnej výchovy. Stavba bola zaradená do kacie „Z“ (zveľaďovanie). Projektant V. Vlček po dohode s vedúcim odboru výstavby Okresného národného výboru v Liptovskom Mikuláši rozšíril pôvodný projekt, čo predstavovalo približne 7 násobok pôvodnej podlahovej plochy objektu. Po vykopaní a čiastočnom zabetónovaní základov však kontrola z okresného národného výboru stavbu zastavila a stavebník musel predložiť nový projekt s rozpočtom, ktorý nesmel prekročiť 1 mil. korún. Projektant pracoval na zapracovaní podmienok 3 dni a 2 noci. Vymyslel viaceré opatrenia, ktoré bol obhajovať na okrese s Júliusom Paukovčekom a Kolomanom Krajčuškom. Projekt prešiel okrem klubovne pre mládež a prístavboy javiska s príslušenstvom. Statiku objektu bezplatne vypracoval Ing. Dušan Duriš. Za nedodržanie pôvodného projektu bol potrestaný vtedajší predseda MNV v Jamníku Vladimír Trnka krátením ročných odmien. Projektanta nemohli potrestať, pretože pracoval bez nároku na mzdu. Stavba bola nakoniec lacnejšia, pretože ako obvodové murivo boli použité plynosilikátové panely, kúpené od Stavoindustrie v L. Mikuláši za 30 % z pôvodnej ceny ako nadnormatívne zásoby. Keďže nemali rovnakú veľkosť bola ich montáž náročná a dopĺnané tehlovým murivom. Keďže stavba bola zaradená do akcie „Z“ za mzdu boli vykonávané len odborné práce. Stavbu ako majster viedol najprv Ján Bánik, po krátkom čase jeho úlohu prevzal ako majster aj ako murár Ján Kostovič spolu s murármi Jozefom Kováčom a Jozefom Zuzaniakom. Pomocné práce vykonávali športovci aj občania obce. Stavbu dali do užívania 30. novembra 1975.[1]

Športová činnosť v rokoch 1970-1990

 

Koniec 60. a začiatok 70. rokov bol v znamení napredovania a úspechov telovýchovnej jednoty pod vedením predsedu Jaroslava Kochola, ktorý bol krátky čas aj trénerom futbalového oddielu, trénera a hráča Ing.Dušana Hrica, trénera a brankára Ondreja Sliackeho i trénera a hráča Tibora Plevu. Veľkú zásluhu na úspechoch telovýchovnej jednoty mali aj Bohuslav Paukovček, podpredseda, Milan Haluška, Michal Bánik a podpredseda futbalového oddielu Vladimír Dzuriak.

Po ukončení výstavby ihriska, sa prikročilo k výstavbe šatní, sociálnych zariadení, klubovne a zasadačky v jednej budove. Práce boli vykonané v rámci akcie “Z” a budova bola daná do užívania v roku 1975. V roku 1974 jamnícki futbalisti zohrali na domácej pôde futbalový zápas so Slovanom Bratislava, vtedajším majstrom Československej socialistickej republiky a víťazom Európskeho pohára. Po krásnom zápase Slovan zvíťazil 7 : 2. Návštevnosť stretnutia bola rekordná a v Jamníku dovtedy nevídaná, keď stretnutie navštívilo až dve tisíc divákov. Ďalším veľkým športovým podujatím bol aj zápas s Duklou Banská Bystrica, ktorý bol pripravený spoločne s Duklou Liptovský Mikuláš.

V priebehu 70. rokov reprezentovali farby Jamníka hráči: B. Paukovček, P. Sedláček, J. Porubiak, Ing. M. J.Pinter, A. Šimovček, J. Sochor, J. Dzuriak, S. Salbot, Z. Tekel, M. Matejček, J. Matejček, V. Trnka, V. Čatloš, Ing. J. Ivaniš, M. Haluška, P. Dzuriak, V. Martinček, J. Krajčuška, J. Drahus, F. Ujhely, M. Hanuštiak, M. Vrabec, O. Sliacky, Ing. D. Hric, V. Handrk, I. Jacko, K. Zlejší, M. Gróf, O. Soták, P. Paukovček, P. Hrívik, J. Vyšný, T. Bukna, D. Čatloš, T. Pleva, V. Jakubčiak, Ing. D. Trnka, D. Devečka, J. Kuchárik, M. Hapčo, L. Barsa, Z. Šenkyřik, J. Pavkovček, Š. Krivulčík, J. Handrk, J. Kožela, M. Grác a Š. Bereš.

Toto obdobie dopĺňajú aj úspechy stolných tenistov z Jamníka, ktorý svojím prebojovaním do divízie dosiahli historický úspech. V rokoch 1978-1979 sa v III. triede mužov umiestnili stolnotenisti z Jamníka na 6. mieste spomedzi 12 družstiev. Jamnícke družstvo reprezentovalo obec v zložení : Ján Ivaniš, Milan Haluška, Vladimír Martinček, Ján Sochor, Vendelín Berník a Ľubomír Dzuriak. V ročníku 1982-1983 postúpilo mužstvo do I. triedy. V tomto roku po prvý raz reprezentovali obec v stolnom tenise aj žiaci. V sezóne 1983-1984 však muži zostúpili do II. triedy a v nasledujúcom období v svojej triede obsadili 3. miesto. V druhej polovici 80-tych rokov tvorili stolnotenisové družstvo mužov : Ján Ivaniš, Milan Haluška, Vendelín Berník, Milan Rajniak, Tomáš Kubica, Ján Sochor a Ľubomír Dzuriak.

V období sedemdesiatych rokoch sa začalo rozvíjať aj zjazdové lyžovanie, a aktivity športovcom na tomto poli v roku 1980 vyústili do vybudovania lyžiarskeho vleku. V rámci telovýchovnej jednoty pracoval aj turistický oddiel (Pavel Krajčuška, Dušan Španko, Július Kováč, Ján Uličný), volejbalový oddiel pod vedením Keřku z L.Petra, z ktorého sa mladšie žiačky prebojovali až do krajskej súťaže a oddiel základnej rekreačnej telesnej výchovy, ktorého zakladajúcimi členkami v roku 1976 boli: Oľga Mancová, Štefánia Paukovčeková, Milota Matejčeková, Anna Halušková, Oľga Kováčová, Eva Španková, Mária Trnková a Elena Gejdošová. V roku 1980 členky oddielu Oľga Mancová, Mária Trnková, Eva Dzuriaková a Iveta Dzuriaková reprezentovali obec až na celoštátnej spartakiáde na Strahovskom štadióne v Prahe.

V tomto období členovia telovýchovnej jednoty usporadúvali tradične večerný beh obcou na pamiatku Slovenského národného povstania známy ako „Večerné kritérium“. Jeho organizátorom bol Bohuslav Paukovček.

V roku 1971 oslávili športovci 50 rokov organizovanej telovýchovy v Jamníku. Futbalisti sa v tomto období vracajú do II. triedy. Mužstvo  obhajovalo farby Jamníka v zložení : Bohuslav Paukovček, Ján Krajčuška, Ján Ivaniš, Milan Haluška, Vladimír Čatloš z L.Petra, Viliam Vyšný, Ján Dzuriak, Vladimír Martinček, Milan Dvorský, Miroslav Matejček, Peter Sedláček, Vladimír Trnka, Ján Bosák z L.Hrádku, Július Porubiak, Jozef Martaus, Vladimír Vyšný, Pavel Krajčuška. V nasledujúcom ročníku sa mužstvo len s veľkým vypätím síl udržalo v II. triede, najmä zásluhou víťazstva v existenčnom zápase s Liptovskou Porúbkou, s ktorou na domácom štadióne zvíťazili 6 : 0.

Koncom 70. a začiatkom 80. rokov sa o slovo hlási ďalšia futbalová generácia. Medzníkom bol ročník 1983-1984, keď sa jamnícki futbalisti stali majstrami okresu. Žiaľ kvalifikačné zápasy s Ľubochňou, prehra v prvom zápase a remíza v druhom, Jamníku prekazili postup do 1. B triedy. Kvalitné mužstvo vtedy tvorili: Ing. T. Šašinka, Ing. M. Dvorský, T. Pleva, V. Handrk, Ing. M. Tonka, Ing. Z. Matoušek, Ing. S. Šupej, V. Trnka, I. Trnka, J. Vyšný, Š. Bereš, M. Bistiak, J. Paukovček, D. Čatloš a J. Handrk.

V dňoch 17.-19. júla 1981 sa v obci uskutočnili oslavy 60. výročia telovýchovy a športu v Jamníku. Trojdňový bohatý program sa začínal piatkom a končil nedeľou. Pozostával z výstavy, slávnostnej akadémie a futbalového turnaja, na ktorom sa zúčastnili družstvá z Vavrišova, Dovalova, Lipt.Porúbky, Važca, (Spišského) Jamníka, Bratislavy, Chocne a domáci. V rámci týchto osláv si zahrali v spomienkovom zápase veteráni z Jamníka a Važca, tak ako v jubilejnom roku 1921. V roku 1982 bol zorganizovaný zájazd futbalistov do Chocne.

V období 70., 80. a 90. rokov sa futbalisti z Jamníka zúčastnili viacerých turnajov v obciach : Šebešťanová, Domaniža, Tatranská Lomnica, Spišský Jamník, Beňadiková, Podtureň, Dovalovo, Liptovská Porúbka, Pribylina a iné.

Futbal v 90-tych rokoch

 

O úspechoch Telovýchovnej jednoty Jamník v rokoch 1971-1990 hovorí fakt, že počas tohto obdobia družstvo nekleslo z II. triedy. Patrilo medzi stabilizované družstvá a svoje kvality dokázalo aj zaútočením na postup do vyššej súťaže. V sezóne 1989-1990 sa však po 19-tich rokoch musel Jamník s II. triedou rozlúčiť.

Aj oslavy 70. výročia vzniku organizovanej telovýchovy v našej obci sa zapísali do dejín. Uskutočnili sa 27. – 28. júla 1991. Program tvorili futbalový turnaj a slávnostná akadémia.

Nasledujúce roky boli v znamení boja o opätovný postup do II. triedy, ktorý trval štyri roky. Až v sezóne 1993-1994 boli snahy jamníckych futbalistov korunované úspechom. Aj napriek neúspechom na začiatku sezóny sa v jarných mesiacoch po desiatich vyhratých zápasoch dostali jamníčania na čelo tabuľky. Ich definitívne  víťazstvo a postup do II. triedy bolo zavŕšené víťazstvom nad Galovanmi 6 : 1. Vo víťaznom tíme trénera Ing. M. Dvorského hrali: Pavel Paukovček, Ľ. Brezina, J. Vyšný, J. Pavkovček, Ing. D. Hollý, Peter Pavkovček, M. Sochor, M. Daňo, Ing. Z. Matoušek, J. Handrk, R. Fronko, R. Mihok, M. Bistiak, J. Furťo, J. Sochor, Ľ. Balko, V. Uličný, M. Bielik, J. Palider.

Telovýchovná jednota Jamník úspešne pôsobila aj v týchto rokoch pod vedením Jaroslava Kochola, predsedu TJ, Bohuslava Paukovčeka, predsedu futbalového oddielu, Vladimíra Trnku, tajomníka TJ a ďalších obetavých členov a sympatizantov, bez ktorých by telovýchova v Jamníku nedokázala úspešne existovať. Dňa 26. januára 1995 zomrel dlhoročný funkcionár telovýchovnej jednoty, vynikajúci futbalista a všestranný športovec Bohuslav Paukovček, v osobe ktorého telovýchova v obci stratila nielen zodpovedného pracovníka, ale aj úspešného organizátora mnohých športových podujatí.

Aj v 90-tych rokoch pokračovala činnosť stolnotenisového oddielu TJ Jamník. V roku 1992 prestal obec reprezentovať Ján Ivaniš a v nasledujúcich rokoch družstvo hrajúce v II. triede posilnili Fero Slivka, Rudolf Vyšňan a Pavol Fajmon. V súťaži okresnej súťaži 1. triedy sa v roku 1992 stolnotenisové družstvo umiestnilo na 8. mieste. V roku 1996 po neúspechu zostúpilo do II. triedy. V nasledujúcom ročníku však spomedzi 12 družtiev bez jedinej prehry opäť postúpilo do I. triedy. Po vytvorení okresu Ružomberok v roku 1996 bola na území obdidvoch okresov zriadená regionálna súťaž V. liga.

V roku 1996 bol telovýchovná jednota pretransformovaná na Obecný športový klub a Obec Jamník takto prevzala záštitu nad financovaním športových aktivít. Nový výbor Obecného športového klubu tvorili: Ing. Milan Dvorský, predseda, Vladimír Handrk, podpredseda, Vladimír Trnka, tajomník, Peter Matejček, pokladník, Ing. Milan Daňo, Pavel Dzuriak, člen, Peter Paukovček, člen.

Pod vedením Ing. M. Dvorského šírili fubalisti z Jamníka v druhej polovici 90-tych rokov 20. storočia dobré meno obce v zložení: P. Krajčuška, P. Fronko, J. Sochor, Ing. D. Hollý, J. Paukovček, Peter Paukovček, M. Bistiak, M. Paukovček, M. Daňo, V. Uličný, R. Lejtrich, M. Klago, M. Varga, Pavel Pavkovček, J. Fronko, Ing. Z. Matoušek, J. Vyšný, Ľ. Brezina, T. Šípka a V. Trnka.

Obecný športový klub nadviazal na dobré tradície a v neľahkom období zápasiac neustále s neodstatkom financií reprezentuje obec kvalitným futbalom a stolným tenisom aj na začiatku nového tisícročia. V súčasnosti obec v stolnom tenise reprezentujú hráči : Peter Veselovský, Jaroslav Vondra, Milan Haluška, Peter Paukovček, Gejza Kovács, Ľubomír Dzuriak a Vendelín Berník.

Káder futbalového mužstva v roku 2001 tvorili hráči: P. Krajčuška, M. Slabej, V. Čatloš, D. Hollý, Peter Pavkovček, V. Uličný, M. Števček, J. Beňo, V. Pleva, J. Pavkovček, I. Bistiak, Pavel Pavkovček, J. Handrk, Vladimír Trnka, M. Pavkovček, R. Rajniak, Ľ. Brezina. Trénerom mužstva je Zdeno Tekel.[2]

[1] Podľa spomienok Ing. M. Vlčeka

[2]     ŠA Bytča, pobočka L. Mikuláš, Zápisnice Športového klubu v Jamníku od r. 1933, Kniha odohratých zápasov, VÍTEK, P.: 80 rokov športu v Jamníku.  Marmota Press Poprad 2001